Včely sú najdôležitejším opeľovačom tisícov druhov rastlín. Bez nich by sa narušil potravinový reťazec. Na druhej strane, človek využíva chemické látky, aby uchránil rastliny pred škodcami. Používaním pesticídov ohrozuje opeľovače, vrátane včiel. Vplyv pesticídov na opeľovače v rámci SR skúma a posudzuje Národné referenčné laboratórium Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (NRL UVLF).
„Každý pesticíd je škodlivý, pretože neničí len cieľové, ale veľakrát aj necieľové organizmy. Insekticídy, prostriedky proti škodlivému hmyzu, ohrozujú opeľovače. Môžu spôsobiť akútnu otravu, no ešte nebezpečnejšie sú ich chronické účinky, ktoré unikajú pohľadu verejnosti. Predmetom výskumu je nájsť spôsoby detekcie poškodenia včely ako indivídua a včelstva ako celku,” vysvetľuje MVDr. Rastislav Sabo, PhD. Ten na UVLF pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na katedre farmakológie a toxikológie a ako pedagóg na katedre chovu a chorôb zveri, rýb a včiel, ekológie a kynológie, je aj sám včelár. Svoje odborné i praktické poznatky odovzdáva študentom v školskej včelnici v areáli univerzity a účelovom zariadení v Rozhanovciach, aj ako garant univerzitného včelárskeho klubu.
Každý pesticíd používaný v EÚ prechádza pravidelným opakovaným procesom registrácie v rámci EÚ a následne aj na národnej úrovni. NRL UVLF ako poverené pracovisko zodpovedá za oblasť ekotoxikológie, kde okrem iného hodnotí riziko pesticídov pre opeľovače. Včely sú preto prehodnocované ako potenciálne ohrozené organizmy. „Pri opeľovaní je riziko zasiahnutia insekticídom najväčšie. Včela má dolet až 5 km, nevie sa vyhnúť ošetrenej poľnohospodárskej ploche, zvlášť ak je to pre ňu atraktívny porast. Ak príde do kontaktu s insekticídom, môže byť účinok akútny. Včelár pozoruje stratu na úľovej váhe. Uhynuté včely sa dajú nájsť v poraste alebo v letovej dráhe. Nemusí dôjsť k otrave plodu, lebo lietavka pri stretnutí s pesticídom uhynie a nestihne ho doniesť do úľového prostredia. Väčší problém pre včelstvo je skrytý chronický účinok. Včielky zozbierajú nektár, peľ a vodu z poľa a rezíduá pôsobia dlhší čas na dospelé včely aj ich vývojové štádia – larvy. Účinok je o to horší, dochádza k väčšiemu poškodeniu včelstva ako superorganizmu. Problém je, keď poľnohospodár aplikuje mix pesticídov, tzv. tank-mix. Tieto účinky sa dôkladne neskúmajú, registrácia účinnej látky prebieha v sólo formulácii. Nikto neskúma synergické vzťahy pesticídov vo vzájomnej kombinácii. Tu je väčšia pravdepodobnosť intoxikácie včelstiev ako takých,” konštatuje Rastislav Sabo.
Toxicitu pesticídu okrem iného určuje dávka a expozičný čas, preto ak je včela zasiahnutá vysokou dávkou pesticídov, hynie priamo. Ak je dávka subletálna, exponované včely síce prežijú, ale sú potom najslabším ohnivkom vo včelstve. Stačí akýkoľvek vonkajší patogén, ktorý za bežných okolností včelu nezloží, ale oslabená účinkami pesticídov uhynie a je vstupnou bránou patogénu do včelstva ako celku.
Je mimoriadne dôležité, aby včelári spolupracovali s lokálnymi farmármi, aby presne vedeli, čo, kedy a kde bude obsiate a v akom čase budú aplikované pesticídy. Len tak sa dajú minimalizovať škody na včelstvách. „Včelár tak uchráni svoje včely, ale aj ľudské zdravie, pretože následne v mede a v peli sa nachádzajú rezíduá, ktoré my, ako konečný konzument, prijímame každý deň v dobrej viere, že med lieči,” uzatvára Rastislav Sabo a dodáva, že keby sme vedeli, ako chrániť včely pred pesticídmi, mali by sme vyhrané.
Národné referenčné laboratórium pre pesticídy UVLF je nepretržite zapojené do (re-) registračného procesu prípravkov na ochranu rastlín na národnej i európskej úrovni. Venuje sa tiež vedeckému výskumu. Má dlhodobú spoluprácu s Ústavom fyziológie hospodárskych zvierat, Parazitologickým ústavom aj Neuroimunologickým ústavom SAV, tiež s pracoviskami Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a Ústavom včelárstva v Liptovskom Hrádku. Výsledkom tejto spolupráce sú nielen vedecké publikácie, ale aj pozastavenie registrácií niektorých účinných látok v rámci SR i v rámci EÚ.
Text a foto: Mgr. Zuzana Bobriková
