Kašeľ pri akútnych respiračných ochoreniach

Prvý webinár UPdate s UNIPHARMOU priniesol tému Kašeľ pri akútnych respiračných ochoreniach

UNIPHARMA 1. — slovenská lekárnická akciová spoločnosť a dvaja farmaceuti z projektu Bez receptu, PharmDr. Radoslav Daniš (LF UK Bratislava) a PharmDr. Filip Max (FaF UK Bratislava) priniesli začiatkom februára spoločný projekt pravidelného online vzdelávania pre lekárnikov a študentov farmácie s názvom UPdate s UNIPHARMOU. Približne hodinová prednáška ponúkla odborníkom v lekárenstve aktualizovanie informácií o témach, ktoré riešia v lekárni s pacientmi denne. Počas prvého webináru, ktorý niesol názov Kašeľ pri akútnych respiračných ochoreniach, sa k aktívnemu sledovaniu z pohodlia domova pripojilo 137 zariadení. Prinášame vám stručný súhrn prednášky.

Akútny kašeľ (AK) pri bežnej nádche a akútnom zápale priedušiek je najčastejším príznakom pacienta, ktorý vyhľadá lekársku pomoc. V lekárenskej praxi je AK jedným z najčastejších dôvodov konzultácie. Je to vo všeobecnosti benígny a samolimitujúci prejav ochorenia. Základom jeho liečby je v praxi jeho zmiernenie (symptomatická liečba).

Akútny kašeľ sa môže definovať ako kašeľ, ktorý trvá < 2 týždne. Spoľahlivé odlíšenie akútneho kašľa v dôsledku akútnej bronchitídy a/alebo prechladnutia nie je v klinickej praxi možné. Prítomné sú totiž iba malé patologické rozdiely, najmä pre lokalizáciu vírusov, ktoré spôsobujú infekciu respiračného systému. Odhaduje sa, že akútnu bronchitídu spôsobujú v 90 % prípadoch vírusy (~ 50 % rinovírusy). Tieto infekcie nie je možné liečiť kauzálne antivirotikami; opakovane sa preukázalo, že antibiotická terapia bola u pacientov bez predchádzajúcej existencie
pľúcneho ochorenia neúčinná. Napriek tomu, že AK je samolimitujúce ochorenie, predstavuje vysokú symptómovú a fi nančnú záťaž pre jednotlivcov a spoločnosť, najmä z dôvodu pracovných a školských absencií.

Hoci sú vo farmakologickej liečbe akútneho kašľa v lekárenskej praxi prvou voľbou expektoranciá, fytofarmaká alebo antitusiká, neexistujú dostatočné dôkazy o ich účinnosti o.i. aj z dôvodu pomerne malého počtu kvalitných randomizovaných štúdií. Z tohto dôvodu sa pri tomto samolitmitujúcom ochorení všeobecné odporúčania zameriavajú najmä na dôležitosť nepodania antibiotickej liečby (ktorá nie je vo väčšine prípadov indikovaná) aj napriek možnému tlaku zo strany pacienta. Molekuly, ktorých účinok na AK sa pozoroval v randomizovanej štúdii zahŕňajú najmä N-acetylcysteín, ambroxol, dextrometorfán a levodropropizín. Delenie na suchý a produktívny (vlhký) kašeľ z pohľadu symptomatickej liečby sa v súčasnej praxi neuplatňuje; expektorans alebo antitusikum sa volí na základe dĺžky trvania AK a diskomfortu pacienta.

Spracoval: Mgr. Ján Zošák