PharmDr. Marek Kajan
autor projektu Očami farmácie
Mladý a ambiciózny farmaceut zo Šurian sa po štúdiu na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dostal do oblasti klinického skúšania liekov. Momentálne pôsobí vo farmaceutickej spoločnosti vo Švajčiarsku. Na Slovensko však nezanevrel. Hoci na diaľku, ale stále je spojený s domovom – aj vďaka projektu Očami farmácie, ktorý založil. Ten prostredníctvom podcastov a sociálnych sietí podáva ľuďom zaujímavé informácie zo sveta farmácie. Vo svojej tvorbe hovorí PharmDr. Marek Kajan o tom, ako dokážu lieky liečiť, či ako prebieha klinické skúšanie, dozviete sa aktuálne informácie o koronavíruse, ale reaguje aj na šíriace sa dezinformácie. Medzi podcastmi nechýba napríklad ani pár minút o homeopatii, treste smrti či marihuane a ďalších zaujímavých témach. To všetko sa autor snaží podávať na základe overených informácií a zrozumiteľným jazykom. Viac si prečítate v rozhovore.
Čím vás zlákalo štúdium farmácie – prečo práve farmácia?
Mojej ceste za farmáciou neprechádzalo žiadne zásadné rozhodnutie. Išli mi všetky predmety na gymnáziu, no biológia a chémia asi najviac, tak som si podal žiadosť na farmaceutickú fakultu, kde študovala aj sestra. Spočiatku som ledva prechádzal, no postupne som si k štúdiu vybudoval lepší vzťah a začalo ma náramne baviť. Dnes som veľmi rád, že som sa rozhodol práve pre farmáciu.
Aká bola vaša cesta do Švajčiarska? Čo tomu predchádzalo?
Dlhá, je to predsa cez tisíc kilometrov (smiech). Predchádzalo tomu, samozrejme, štúdium na Farmaceutickej fakulte. Po škole som sa zamestnal v Bratislave v jednej menšej CRO spoločnosti (pozn. red.: Contract research organization), ktorá sa pohybuje v sektore klinického skúšania. Dostal som sa na špecifickú pozíciu, ktorú v Európe nerobí veľa ľudí. Zhodou okolností presne na túto pozíciu hľadali vo Švajčiarsku človeka o 2 roky neskôr. Na pohovor som išiel viac-menej len zo zvedavosti, veľké nádeje som tomu nedával… A už som tu 3 roky.
Čomu sa vo svojom zamestnaní venujete?
V klinickom výskume sú stovky, ak nie tisíce rôznych pozícii. Pracujem na pozícii, ktorej názov by pravdepodobne nikomu nič nepovedal (Senior Global Dictionary Analyst). Úlohou nášho tímu je dohliadnuť na to, že dáta, ktoré prichádzajú od pacientov v klinickom skúšaní, sú adekvátne spracované. O každom pacientovi, ktorý je súčasťou klinického skúšania sa zbierajú mnohé dáta, ktoré treba následne vyhodnotiť, aby sa potvrdilo, že je liek účinný a bezpečný.
V minulom roku ste založili projekt Očami farmácie. Ako vznikol tento nápad?
Začalo to ako informovanie mojich priateľov na Facebooku a Instagrame. Mal som veľmi dobré ohlasy, dostával som množstvo otázok a nápadov na ďalšie témy. Bolo zrejmé, že ľudí informácie o liekoch, vakcínach a klinickom skúšaní zaujímajú, a preto som v tom pokračoval. Aby som to odlíšil od môjho súkromného účtu, vznikol projekt Očami farmácie.
V krátkych podcastoch hovoríte o liekoch, experimentoch, ale aj o súčasnej pandémii. Poslucháči sa dozvedia viac aj o fungovaní farmaceutického priemyslu. To všetko sa snažíte podať v zrozumiteľnom jazyku. Samozrejme, musíte si podrobnosti aj overiť. Spolupracujete pri tvorbe podcastu s ďalšími odborníkmi? Odkiaľ čerpáte potrebné podklady?
Internet obsahuje všetky informácie, ktoré človek potrebuje. Sú tam validné stránky, skvelé články, knihy, výročné správy, vyhlásenia, zákony. V podstate úplne všetko, čo potrebujeme. Mám tiež skvelého a múdreho kamaráta farmaceuta, ktorý mi kontroluje moju prípravu k podcastom, či som neurobil nejakú logickú chybu.
Často vám píšu ľudia a prosia vás o rady? Stáva sa, že vám píšu aj témy, ktoré by chceli vysvetliť?
Áno, veľmi často. Denne sú to desiatky až stovky správ so špecifickými otázkami. Aktuálne hlavne otázky o vakcínach a očkovaní. Rovnako dostávam množstvo podnetov na témy, ktoré by ľudia chceli, aby som spracoval. Popravde, veľké množstvo z nich som spracoval práve na vyžiadanie ľudí, ktorí ma sledujú.
Vo svojich podcastoch a na Instagrame často vyvraciate hoaxy, čo je v dnešnom online svete veľmi záslužná činnosť. Ako na to reagujú konšpirátori a ako odborná verejnosť?
Stretávam sa, samozrejme, aj s reakciami ľudí, ktorí so mnou nesúhlasia. A niekedy celkom agresívne. Na každý jeden negatívny komentár sú tu však desiatky pozitívnych. Podarilo sa mi vybudovať skvelú komunitu vzdelaných ľudí, ktorí mi pomáhajú tieto informácie ďalej šíriť. Tým pádom sa informácie dostávajú ďalej a vždy zasiahnu aj ďalšieho konšpirátora, ktorý ma následne kontaktuje. Niekedy je z toho diskusia na úrovni, väčšinou však len útočné komentáre. Akákoľvek pozitívna spätná väzba ma vždy poteší. Najmä od odbornej verejnosti.
Vedeckými poznatkami sa vám podarilo vyvrátiť už niekoľko hoaxov. Ktorý považujete za najabsurdnejší a z vyvrátenia ktorého hoaxu ste mali najväčšiu radosť, prípadne najviac ohlasov?
Za najabsurdnejší hoax, resp. názor považujem to, keď niekto, ešte aj dnes, spochybňuje existenciu SARSCoV-2 a tvrdí, že ide o vymyslenú pandémiu. To je pre mňa nepochopiteľné. Najväčšiu radosť mám zo správ od ľudí, ktorí mi píšu ako dokázali presvedčiť svojich blízkych, najčastejšie rodičov a starých rodičov a nechali sa zaočkovať, aj keď to dovtedy odmietali. Každá podaná vakcína je potenciálne zachránený život.
Na akých platformách vás nájdu naši čitatelia, ktorí vás doteraz nepoznali?
Väčšinu obsahu tvorím na Instagrame. Tento obsah spracovávam aj do textovej formy, ktorý je dostupný na Facebooku. Jednotlivé epizódy podcastov sú dostupné vo všetkých známych podcastových aplikáciách.
Na Instagrame máte takmer 40-tisíc sledovateľov. Čomu vďačíte za tento úspech?
Je tu očividný záujem ľudí o kvalitné informácie zo sveta farmácie. Robím to, čo ma baví a teší ma, že to ľudí baví tiež. Ľudia najviac oceňujú to, že informácie podávam zrozumiteľne a vo forme príbehu, prípadne s príjemným vizuálom. Nejde teda len o strohé fakty, ale o získavanie informácií štýlom, ktorý si človek užije.
Ako zo zahraničia vnímate slovenskú farmáciu? Čo by sme podľa vás mali urobiť, aby sme sa viac priblížili vyspelým krajinám?
V oblasti, kde žijem ja, je farmaceutický sektor chlebodarcom mnohých ľudí. Ľudia si tu viac vážia vedu, vedcov dokážu zaplatiť a krajine ako takej sa to mnohonásobne vrátilo. Mám pocit, že na Slovensku si až tak vedcov nevážime. Ak by vo Švajčiarsku mala padnúť nejaká vedecká inštitúcia, alebo by sa peniaze určené na vedu dostali do rúk pochybných spoločností, verím tomu, že by tu ľudia zorganizovali masívne protesty a nedovolili by to.
Lekárnici už dnes musia byť okrem odborníkov na lieky aj manažéri, musia mať poznatky z ekonómie, marketingu a legislatívy, ale často sú aj najdostupnejšími psychológmi pre pacientov. Malo by sa tomu podľa vás prispôsobiť aj ich ohodnotenie a samotné štúdium farmácie?
Vo svete sú farmaceuti považovaní za odborníkov na lieky a ľudia si ich vážia. Napríklad vo Švajčiarsku je farmaceutický sektor jedným z najlepšie ohodnotených v krajine. Prial by som podobnú formu uznania a ohodnotenia farmaceutom aj na Slovensku.
Chceli by ste mať raz svoju lekáreň? Kde by to bolo? Ak nie, aké máte ďalšie plány vo svojej kariére?
Kúpu lekárne som popravde zvažoval pár rokov dozadu. Nakoniec som sa však rozhodol ísť iným smerom. Plánujem zostať vo farmaceutickom sektore a rozšíriť svoje obzory aj na iných pozíciách.
Máte víziu vrátiť sa na Slovensko?
Určite áno. So Slovenskom si udržiavam vzťah aj formou projektu Očami farmácie a pravidelne cestujem domov. Teda, zvykol som, kým sa pandémia nerozhodla dať môjmu cestovaniu stopku. Uvidím, čo prinesie budúcnosť, ale plán vrátiť sa domov tu určite je.
Vo svojom voľnom čase asi pracujete najmä na podcastoch, aké máte ďalšie záľuby?
Veľa športujem a čítam. Švajčiarsko má navyše krásnu prírodu, takže turistika je samozrejmosťou. Ak budete mať niekedy cestu okolo, určite odporúčam urobiť si vo Švajčiarsku aspoň krátku zastávku. Neoľutujete.
Ďakujem za rozhovor!
spracoval: Mgr. Ján Zošák
rozhovor bol uverejnený v aprílovom čísle časopisu Lekárnik
