Hliva ustricová (Pleuratus ostreatus) je rozšírená drevokazná huba. Poznáme ju ako výbornú jedlú hubu, ale dlhodobo je využívaná aj ako zdroj zdraviu prospešných látok.[1] Hliva ustricová bola prvýkrát vo veľkom pestovaná v Nemecku počas I. svetovej vojny.[2] Teraz je rozšírená a používaná po celom svete. Má vysokú nutričnú hodnotu pre veľký obsah esenciálnych aminokyselín (arginine, alanine, glutamín, kys. glutámová), polysacharidov (nie škrobov, ale glukánov, manitolu, trehalózy), vysoký obsah vody (80 – 90 %), bielkovín (40 %), vitamínov B, D, C, K, thiamínu, riboflavínu, kyseliny listovej, niacínu a minerálov (Ca, P, Fe, K, Mn, Cu, Zn, Mg, Se).[3,4,5] Navyše obsahuje esenciálne nenasýtené mastné kyseliny: olejovú, linolovú, linolenovú, palmitovú.[6] Hliva ustricová je nízkokalorická, má nízky obsah sodíka a vysokú medicínsku hodnotu.
Posledné desaťročia prežíva renesanciu a už nie je len súčasťou ľudového liečiteľstva, ale intenzívne využívaným zdrojom pre farmaceutický priemysel. Preventívne pôsobí pri mnohých ochoreniach. Je vhodná pre ľudí s obezitou, hypertenziou, hypercholesterolémiou.
Vo zvieracom modeli došlo po pridaní sušeného extraktu na dennej báze k redukcii aterosklerotických plátov v aorte, obsahu cholesterolu v pečeni, srdcovom svale, vo svalových bunkách, vďaka obsahu prírodných statínov.[7] Polysacharidy, terpenoidy, mastné kyseliny, aminokyseliny, steroidy, fenoly preukázali antitumorózne vlastnosti. Napríklad extrahované neutrálne proteoglykány vykazovali antitumoróznu aktivitu v modeli geneticky upravených myší s výskytom sarkómu.[8] Glykoproteíny a polysacharidy ako lektíny majú potitumorózne a imunitu zosilňujúce vlastnosti.[9] Naviac má hliva ustricová 8 – 10 % vlákniny, čo prispieva k dietetickej hodnote tejto huby. Vysoká hladina K vitamínu prispieva k poklesu krvného tlaku a znižuje riziko cievnej mozgovej príhody.[7]
Sľubné sú výsledky s extraktom z hlivy ustricovej, s obsahom polysacharidov, označovaných ako pleuran s obsahom beta-(1/3//1/6) glukánov.
Na Slovensku bola realizovaná dvojito zaslepená randomizovaná štúdia u vrcholových športovcov, kde bol pleuran podávaný ako výživový doplnok a porovnávaný s placebom. Boli sledované parametre ako frekvencia infektov dýchacích ciest, a tiež fagocytárna aktivita neutrofilných leukocytov, kde je známy fakt poklesu po intenzívnom fyzickom tréningu, podobne ako aj pokles NK buniek. Signifikantne menej bolo infektov dýchacích ciest v aktívnom ramene štúdie. Fagocytárna aktivita bola stabilizovaná a nemenila sa v liečenom ramene a prirodzené zabíjače (NK-natural killer) početne narástli v liečebnom ramene.[10] Betaglukány sú sľubné doplnky výživy pre celú populáciu. Nezabúdajme aj na možnosť podávania počas gravidity. Betaglukány sú vhodné aj pre deti.[11]
Echinacea angustifollia, Echinacea pallida a Echinace purpurea sú druhy na Slovensku známej okrasnej rastlinky rudbekie. Tieto 3 druhy preukazujú široké spektrum zdraviu prospešných účinkov.[13] Obsahujú v rôznom množstve a pomere lipofilné amidy a hydrofilné deriváty kyseliny kafeinovej (kafeinová kyselina je produktom mnohých rastlín a môže pôsobiť ako karcinogénny inhibítor).[14] Tieto 3 druhy echinaceí spôsobujú podobné, ale mierne rozdielne účinky na imunitný systém. V zvieracích modeloch, ale aj u ľudí zvyšujú v slezine percento B lymfocytov, percento imunokompetentných buniek s expresiou VLA(CD49/CD29) adhezívnych molekúl. Tiež NK buniek, prirodzených zabíjačov. Po antigénnej stimulácii a podávaní extraktu echinacei zosilňuje protilátkovú odpoveď. Zvyšuje tiež produkciu interferónu gama, ale inhibuje produkciu tumor nekrotizujúceho faktoru alfa a inhibuje tiež interleukin-IL1beta. Len u druhov E. angustifolia a E. pallida dochádza k zvýšeniu produkcie IL4, IL10. Dá sa povedať, že pôsobia imunomodulačne, pretože v istom smere tlmia prehnanú zápalovú aktivitu, ale naopak podporujú protivírusovú zložku imunity.[15][16]
Rakytník rešetliakový (Hypophae rhamnoides) je ovocný ker, ktorý je nenáročný na pestovanie, má okrasnú funkciu, svojimi oranžovými bobuľovitými plodmi je veľmi dekoratívny. Bobule aj listy obsahujú rôzne bioaktívne látky ako sú karotenoidy, tokoferoly, tokotrienoly, essenciálne nenasýtené mastné kyseliny, veľmi významné polyfenoly.[17] Keďže hlavnou témou článku by mala byť ochrana pred infekciami, je potrebné uviesť, že intenzívny výskum viedol k vývoju Hiporaminu, preparátu so širokým protibakteriálnym a protivírusovým spektrom účinkov. Ide o polyfenolový koncentrát zo semien rakytníka s obsahom fenolov (strictinin, casuarinin, stachyurin). Bol zistený veľmi silný protivírusový účinok v prípade vírusu chrípky a vírusu herpes simplex.[19] Antivírusová aktivita bola demonštrovaná inhibíciou neuramidinázy vírusu chrípky, inhibíciou HIV infekcie na bunkovej kultúre. Extrakt z listov rakytníka má signifikantný vplyv na vírus Dengue typ 2. Vodný extrakt zo semien rakytníka má silné antibakteriálne účinky proti Listeria monocytogenes a Yersinia enterocolitica. V ďalšej štúdii bola preukázaná účinnosť proti rastu Haemophilus influenzae, Bacillus cereus, pseudomonas aeruginosa, Staphylococcus aureus, Enterococcus faecalis.[20]
Treba však spomenúť silný antioxydatívny potenciál. Spomeňme niekoľko molekúl, kaempferol, quercetin, isorhamnetin, ktoré už opakovane aj v prípade iných rastlinných zdrojov vykázali silný účinok proti kyslíkovým radikálom. Extrakty z rakytníka majú preukázaný hepatoprotektívny, kardioprotektívny, antiaterogénny efekt. Tu však musíme podotknúť, že ide o štúdie na zvieratách. Stále chýbajú početnejšie relevantné dáta aj u ľudí.
Zinok je významný stopový prvok. Napríklad pri ochorení acroderamtitis anteropatica zisťujeme nízke hladiny sérového zinku pre poruchu na transportére ZIP4 v črevnej sliznici, čo je spôsobené bodovou mutáciou génu kódujúceho ZIP4.[21] Zinok má mnohoraké účinky na imunitný a nervový systém. Jeho nedostatok spôsobuje v zvieracom modeli pokles NK-buniek, pokles cytotoxickej, bunkami mediovanej aktivity, pokles protilátkovej odpovede po podaní antigénu. Hladiny Zn vo vnútrobunkovom priestore podliehajú tiež prísnej kontrole. Samotný zinok je cytotoxický a indukuje apoptózu T a B lymfocytov. Na kontrole sa podieľajú transportéry, zinok viažuce bielkoviny a na koncentráciu citlivé bielkoviny.[22,23]
Nedostatok zinku v diéte spôsobuje atrofiu týmusu následne depléciu thymus dependentných imunokompetentných buniek.[24] Zinok hrá podstatnú úlohu v homeostáze mimobunkového a vnútrobunkového prostredia imunitného systému. Dnes je známe, že je v ľudskom genóme kódovaných viac než 700 proteínov obsahujúcich takzvané zinkové prsty, ktoré predstavujú druhý najbežnejší štrukturálny motív. Obvykle sa v proteíne vyskytuje viac zinkových prstových domén za sebou, aby bola väzba silnejšia či špecifickejšia. Zinok je výhodnejší ako disulfidické môstiky v cytoplazmatickom prostredí. Takto tvorí nevyhnutný prvok k tvorbe transkripčných faktorov.[27] Bolo realizovaných množstvo štúdií hlavne na myšacích modeloch. V humánnej medicíne si všimnime napríklad situácie pri chronických ochoreniach ako systémové autoimunitné choroby (reumatoidná artritída), cirhóza pečene, chronické hnačky (colitis ulcerosa, Crohnova choroba), ochorenia obličiek, hematologické ochorenia (kosáčikovitá anémia), niektoré druhy karcinómu, kde je preukázaný suboptimálny status zinku. To vedie k zvýšenej infekciozite týchto pacientov, citlivosť voči bakteriálnym i vírusovým ochoreniam je čiastočne korigovateľná vhodnou moduláciou zinkového statusu.[25]
Zinok môže inhibovať replikáciu vírusov, alteráciou RNA polymerázy u rinovírusov, vírusu hepatitídy C, vírusu chrípky, a narúša RNA syntézu nidovírusov, kam patrí aj SARS-CoV-2. [26]
Endemicky sa vyskytujúca infekcia určitým coxackie vírusom je spôsobená nedostatkom selénu v pôde v oblasti Keshan v Číne. Tento nedostatok priamo oslabuje protivírusovú reakciu organizmu. Infekcia spôsobuje Keshanovu chorobu, kardiomyopatiu. Suplementácia selénom značne situáciu zlepšuje. Efekt selénu na imunitnú odpoveď je nemenej dôležitý ako priamy vplyv na genóm RNA vírusu.[28] Selén sa inkorporuje do selenoproteinu a je významnou súčasťou redoxného systému, čím reguluje oxidačný stres. Zasahuje do bunkových procesov v takmer všetkých tkanivách.
Iná štúdia na myšiach použila porovnanie Selén deficitnej a Selén adekvátnej potravy pred nákazou silno virulentným typom chrípkového vírusu A. 50 % myší, ktoré boli dostatočne suplementované selénom zahynulo, myši s deficitom selénu prežili všetky.[29] Nemecká štúdia preukázala vyššie hladiny selénu u pacientov, ktorí prežili ťažkú formu COVID-19.
Čínska práca ukázala závislosť medzi závažnosťou priebehu COVID-19 a koncentráciou selénu v pôde. Znížená expresia selenoproteínov bola sledovaná v súvislosti s vyššími hodnotami IL-6 v bunkových kultúrach infikovaných SARS-CoV-2. Syntetický selén redoxný preparát ebselen bol v experimente vyskúšaný ako silný inhibítor SARS-CoV-2 proteázy. Niekoľko preparátov bolo už od 90 rokov súčasťou klinických štúdií v liečbe reperfúzneho poškodenia, v liečbe cievnej mozgovej príhody a iných diagnóz.[30,31]
Vhodná kombinácia použitých zložiek predkladaného preparátu významne dopĺňa výber v doplnkoch pestrej výživy a správnej životosprávy. Na nedostatok infekcií sa v tieto dni naozaj nemôžeme sťažovať.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
1.Kummer P. Der Führer in die Pilzkunde, 1st ed. 1871. en.wikipedia.org/wiki/Paul_Kummer
2.Kaufert F. The biology of Pleurotus corticatus Fries. Minnesota Agricul Exper Station Bulletin, 1936; 114. en.wikipedia.org/wiki/Pleurotus_ostreatus
3.Patil SS, Ahmed SA, Telang SM, Baig MM. The nutritional value of Pleurotus ostreatus Kumm cultivated on different lingo cellulosic agro-wastes. Innov Rom Food Biotechnol 2010; 7: 66-76. www.bioaliment.ugal.ro/revista/7/paper% 2079
4.Çalarirmak N. The nutrients of exotic mushrooms Lentinula edodes and Pleurotus species and an estimated approach to the volatile compounds. Food Chem 2007; 105: 1188-94. http://dx.doi.org/10.1016/j.foodchem.2007. 02. 021
5.da Silva MCS, Naozuka J, da Luz JMR, de Assunço LS, Oliveira PV, Vanetti MCD, Bazzolli DMS, Kasuya MCM. Enrichment of Pleurotus ostreatus mushrooms with selenium in coffee husks. Food Chem 2012; 131: 558-63. http://dx.doi.org/10.1016/j.foodchem.2011. 09. 023
6.Pedneault K, Angers P, Avis TJ, Gosselin A, Russell J, Tweddell RJ. Fatty acid profiles of polar and nonpolar lipids of Pleurotus ostreatus and P. cornucopiae var. citrinopileatusgrown at different temperatures. Mycol Res 2007, 111: 1228-34. http://dx.doi.org/10.1016/j.mycres.2007. 06. 014
7.Bobek P, Galbavý S. Hypocholesterolemic and antiatherogenic effect of oyster mushroom (Pleurotus ostreatus) in rabbits. Nahrung. 1999 Oct;43(5):339-42. doi: 10.1002/(SICI)1521-3803(19991001)43:5<339:AID-FOOD339>3. 0. CO;2-5. PMID: 10555301.
8.Sarangi I, Ghosh D, Bhutia SK, Mallick SK, Maiti TK. Anti-tumor and immunomodulating effects of Pleurotus ostreatus mycelia-derived proteoglycans. Int Immunopharmacol. 2006 Aug;6(8):1287-97. doi: 10.1016/j.intimp.2006. 04. 002. Epub 2006 May 9. PMID: 16782541.
9.Wasser SP, Weis AL. Medicinal properties of substances occurring in higher basidiomycetes mushrooms: current perspectives (Review). Int J Med Mushrooms, 1999; 1: 47-50. www.deepdyve.com/…/fatty-acid-composition-in-some
10.Bergendiova K, Tibenska E, Majtan J. Pleuran (β-glucan from Pleurotus ostreatus) supplementation, cellular immune response and respiratory tract infections in athletes. Eur J Appl Physiol. 2011 Sep;111(9):2033-40. doi: 10.1007/s00421-011-1837-z. Epub 2011 Jan 20. PMID: 21249381.
11.https://pluslekaren.sk/produkt/hliva-ustricovita-echinacea-rakytnik-se-zn-60-cps/
12.Block KI, Mead MN. Immune system effects of echinacea, ginseng, and astragalus: a review. Integr Cancer Ther. 2003 Sep;2(3):247-67. doi: 10.1177/1534735403256419. PMID: 15035888.
13.https://sk.wikipedia.org/wiki/Echinacea
14.https://www.netinbag.com/cs/science/what-is-caffeic-acid.html
15.Barrett B. Medicinal properties of Echinacea: a critical review. Phytomedicine. 2003 Jan;10(1):66-86. doi: 10.1078/094471103321648692. PMID: 12622467.
16.http://old-biomikro.vscht.cz/vyuka/fm/L5_Immunology1_new.pdf
17.https://www.starkl.sk/rakytnik-pestovanie-spravne-podmienky-aj-rozmnozovanie/
18.Suryakumar G, Gupta A. Medicinal and therapeutic potential of Sea buckthorn (Hippophae rhamnoides L.). J Ethnopharmacol. 2011 Nov 18;138(2):268-78. doi: 10.1016/j.jep.2011. 09. 024. Epub 2011 Sep 22. PMID: 21963559.
19.Shipulina, L.D., Tolkachaev, O.N.,Krepkova, L.V.,Bortnikova, V.V.,Shkarenkov, A.A.,2005.Anti-viralanti-microbialandtoxicologicalstudiesonSeabuckthorn(Hippophaerhamnoides).In:Singh, V.(Ed.), Seabuckthorn(HippophaeL.):AMultipurposeWonderPlant, vol.2.DayaPublishingHouse, NewDelhi, India, pp.
20.Upadhyay, N.K.,Kumar, M.S.Y.,Gupta, A.,2010.Antioxidant, cytoprotectiveandanti-bacterialeffectsofSeabuckthorn(HippophaerhamnoidesL.)leaves.FoodandChemicalToxicology48,3443–3448.
21.Wang, K., Zhou, B., Kuo, Y. M., Zemansky, J., and Gitschier, J. (2002). A novel member of azinc transporter family is defective in acrodermatitis enteropathica.Am. J. Hum. Genet.71,66–73
22.Andrews, G. K. (2001). Cellular zinc sensors: MTF-1 regulation of gene expression.Biometals14,223–237.
23.Ibs, K. H., and Rink, L. (2003). Zinc-altered immune function.J. Nutr.133,1452S–1456S.
24.Fraker, P. J., King, L. E., Laakko, T., and Vollmer, T. L. (2000). The dynamic link between theintegrity of the immune system and zinc status.J. Nutr.130,1399S–1406S.
25.Bhutta, Z. A., Bird, S. M., Black, R. E., Brown, K. H., Gardner, J. M., Hidayat, A., Khatun, F.,Martorell, R., Ninh, N. X., Penny, M. E.,et al. (2000). Therapeutic effects of oral zinc inacute and persistent diarrhea in children in developing countries: Pooled analysis ofrandomized controlled trials.Am. J. Clin. Nutr.72,1516–1522.
26.Kumar A, Kubota Y, Chernov M, Kasuya H. Potential role of zinc supplementation in prophylaxis and treatment of COVID-19. Med Hypotheses. 2020 Nov;144:109848. doi: 10.1016/j.mehy.2020.109848. Epub 2020 May 25. PMID: 32512490; PMCID: PMC7247509.
27.https://sk.wikipedia.org/wiki/Zinkov%C3%BD_prst
28.6. Beck MA, Levander OA, Handy J. Selenium deficiency and viral infection. J Nutr. 2003;133:1463S–1467S.
29.Li W, Beck MA. Selenium deficiency induced an altered immune response and increased survival following influenza A/Puerto Rico/8/34 infection. Exp Biol Med (Maywood). 2007 Mar;232(3):412-9. PMID: 17327475.
30.Sies H, Parnham MJ. Potential therapeutic use of ebselen for COVID-19 and other respiratory viral infections. Free Radic Biol Med. 2020 Aug 20;156:107-112. doi: 10.1016/j.freeradbiomed.2020. 06. 032. Epub 2020 Jun 26. PMID: 32598985; PMCID: PMC7319625.
31.Zhang J, Saad R, Taylor EW, Rayman MP. Selenium and selenoproteins in viral infection with potential relevance to COVID-19. Redox Biol. 2020 Oct;37:101715. doi: 10.1016/j.redox.2020.101715. Epub 2020 Sep 10. PMID: 32992282; PMCID: PMC7481318.
autor: MUDr. Jozef Virčík, Ambulancia klinickej imonológie a alergológie – IMUNO-MED, Prievidza
