Farmaceutická fakulta v Bratislave už 60 rokov sídli v dvoch vlastných budovách
V súčasnej komplikovanej situácii neostáva veľa príležitostí na pripomenutie si zaujímavých míľnikov v histórii fakulty, najmä ak nie sú tesané do mramoru, a udiali sa dávnejšie a akosi počas plnej prevádzky. Takýmto výročím je aj okrúhlych 60 rokov od odovzdania novej budovy na Ulici odbojárov v bratislavskom Novom Meste do užívania FaF UK, pre ktorú bola architektmi priamo navrhnutá.
Dňa 24. júna 1958 sa uskutočnil slávnostný výkop a začala sa výstavba vlastného sídla fakulty, ktorá vznikla už v roku 1952, jej pracoviská však boli stále provizórne umiestnené v rôznych budovách v Starom Meste neďaleko od lekárskej fakulty. V roku 1960 boli dovtedajšie farmaceutické fakulty v Brne a v Bratislave zlúčené a Bratislava sa tak stala sídlom jedinej celoštátnej farmaceutickej fakulty v Československu. Urýchlila sa tým dostavba novej budovy a zároveň bola fakulte v jej tesnej blízkosti pridelená ďalšia, už existujúca budova na Kalinčiakovej ulici, ktorá bola pôvodne postavená v rokoch 1940 – 1942 pre gymnázium. Adaptácia tejto budovy pre účely fakulty sa realizovala v prvej polovici 60. rokov.
„Novú“ budovu projektoval architekt Vladimír Karfík v spolupráci s Antonom Rokošným. Novostavba bola čiastočne odovzdaná do používania na jeseň roku 1960, niektoré dokončovacie práce však pokračovali až do roku 1962. Profesor Vladimír Karfík, svetobežník a dlhoročný Baťov architekt, prišiel do Bratislavy po zoštátnení Baťových firiem v roku 1949 na pozvanie profesora Emila Belluša. V jeho architektúre sa pri projektovaní budovy FaF UK naplno rozvinula funkcionalistická koncepcia trojtraktových objektov aplikovaných v školstve.
Budova FaF UK na Ulici odbojárov č. 10 v roku 1960 (foto: archív UK)
Pohľad na rovnakú budovu dnes, po mnohým čiastkových úpravách exteriéru i okolia (foto: Tomáš Madeja)
V súlade s vtedajšími zvyklosťami budovu zdobí aj výrazné dedikované umelecké dielo. Vitráž pred aulou fakulty navrhol a vytvoril akademický maliar Dezider Castiglione v roku 1962. Je to jedno z jeho prvých diel pri ktorých experimentoval s materiálmi betón a farebné sklo. Efekt vitráže je zvýraznený podsvietením. Motívom sú symboly poznačené aj socialistickým realizmom: mier (dievča s holubicou), rozvoj (pár za volantom), príroda (slnko, rozkvitnutý strom), robotník (hutník v strede), roľníčka (so snopom obilia), učiteľ a vedec (sediaci v bielom plášti, stojaci v obleku s modrým objavom v ruke), medzi nimi sú zakomponované aj menšie nenápadné lekárnické váhy (symbol farmácie).
Vitráž vo vestibule budovy pred aulou (foto: Peter Křenek)
Fakulta sa v súčasnosti v spolupráci s renomovanými architektmi pod vedením profesora Jána M. Bahnu venuje etapovej rekonštrukcii svojich objektov. Hoci stavby bez zjavných porúch a potreby zásadných dispozičných zmien dodnes vyhovujú školskej prevádzke, súčasnosť si vyžaduje inovácie v prevádzke a dizajne interiérov. V prvej etape sa rekonštruovala aula. Pred ňou sa v priestore pred vitrážou vybudovalo nové schodisko, ktoré prepája vestibul so stravovacím a oddychovým zázemím v suteréne. Záverečnou etapou bude fasáda a vstupné zádverie s kontrolou vstupov. Architekti svoj prístup konzultovali ešte s profesorom Štefanom Šlachtom, bývalým asistentom, kolegom a znalcom Karfíkovho diela.
Proces rekonštrukcie sa začal aulou. (foto: Miro Pochyba)
Nové schodisko do jedálne v suteréne (foto: Miro Pochyba)
Ako spomíname vyššie aj „stará“ budova na Kalinčiakovej ulici si pripomína jedno okrúhle výročie: jej výstavba sa začala pred 80 rokmi v roku 1940. Bolo to turbulentné vojnové obdobie slovenského štátu. Výstavba škôl bola vtedy jednou z priorít, uvažovalo sa dokonca o prestavbe ruiny bratislavského hradu a jej okolia na univerzitné mesto. Budova na Kalinčiakovej ulici sa postavila pre Jezuitské gymnázium s internátom podľa plánov architektov Františka Floriansa a Gabriela Schreibera. Pritom sa realizovala iba časť urbanistického zámeru, ktorý zahŕňal aj kláštor a kostol s dominantnou vežou. Aj existujúci trojkrídlový objekt má však monumentálny ráz. Vznikol v duchu slovenského funkcionalizmu s neoklasicistickými impulzmi vojnovej moderny. Stredné priečelia má tvar oblúka s konkávnym prehnutím, a členenie dopĺňajú výrazné pilastre so schodiskovými vežami po stranách.
Budova v súčasnosti tiež prechádza výraznými rekonštrukčnými prácami v interiéri i na fasáde.
Projekt Jezuitského gymnázia na Kalinčiakovej ulici (reprofoto: Vojnová Bratislava)
Nová fasáda s osvieženou pôvodnou farebnosťou na budove na Kalinčiakovej ulici (foto: Jaroslav Tóth)
Aj pri rekonštrukciách interiéru je výrazným prvkom oblý tvar stredného krídla budovy: regály v ústrednej knižnici vo voľnom výbere sledujú segmentovú dispozíciu architektúry. (foto: Miro Pochyba)
autor: Mgr. Jaroslav Tóth, PhD.
prodekan (rozvoj fakulty, spolupráca s praxou, informačné technológie) FaF UK, Bratislava
