„Farmaceut musí začrieť aj do zručností iných profesií“
Skonštatovala PharmDr. Katarína Šumská, vedúca nemocničnej lekárne NÚDCH, v Bratislave. Náročnosť lekárenskej starostlivosti poskytovanej v tejto lekárni vyplýva zo statusu nemocnice ako národného ústavu. V súčasnosti má v rámci Nemocničnej lekárne zriadených sedem fungujúcich oddelení s viac ako 40 pracovníkmi. Mimoriadne široký sortiment požadovaných liekov, zdravotníckych pomôcok a diagnostík, vyplýva z veku pacientov od narodenia do 18 rokov + 364 dní + výnimky z veku. Výnimočné je aj Oddelenie prípravy sterilných liekov, ktoré ako jediné pracovisko v SR vyrába infúzne roztoky do zásoby a ako jedno z mála pracovísk pripravuje vaky na totálnu parenterálnu výživu „ALL IN ONE”, tiež špeciálne sterilné roztoky podľa individuálneho lekárskeho predpisu.
Keďže mama aj teta PharmDr. Kataríny Šumskej pracovali v lekárni, od detstva vyrastala v tomto prostredí, vďaka čomu sa rozhodla práve pre farmáciu. Po ukončení štúdia na FaF UK v Bratislave začala pracovať vo verejnej lekárni zriadenej v FaNsP Nové Zámky, pod ostrým drobnohľadom mamy. Po ôsmich rokoch a presťahovaní sa do Bratislavy nastúpila do Nemocničnej lekárne Ružinov UNB na Oddelenie klinickej farmácie. Od roku 2015 až do súčasnosti zastáva pozíciu odborného zástupcu / primára v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Vo voľnom čase sa venuje najmä rodine.
Aké je podľa vás postavenie farmaceuta v súčasnosti?
Farmaceut – lekárnik zohráva dôležitú úlohu v zabezpečovaní optimálnej farmakoterapie pacientov. Predvídaním rizík, či už z pohľadu liekových interakcií, správneho nastavenia dávkovania, správnej prípravy liečby a v neposlednom rade ochranou konečného produktu prispieva k minimalizácii nežiaducich účinkov liekov a následných komplikácií pri samotnej liečbe. V rámci zabezpečovania lepšej lekárenskej starostlivosti je nutná profesionálna komunikácia medzi farmaceutom – lekárom /zdravotníckym personálom ako aj farmaceutom a pacientom.
Čo máte na svojej práci najradšej a čo by ste, naopak, zmenili?
Mám rada pestrosť tejto profesie, ale je to náročné povolanie, pretože sa stretávame najmä s chorými ľuďmi, v našom prípade s rodičmi chorých detí, ku ktorým musíme pristupovať veľmi citlivo a s trpezlivosťou. V dnešnej dobe musí farmaceut začrieť aj do zručností iných profesií, ktorými sú manažér, ekonóm, právnik.
Magistraliter prípravky – vytrácajú sa podľa vás z náplne práce lekárnika?
Všeobecne áno, ale nie je to prípad našej nemocnice. Terapeutické dávky potrebné pre detských pacientov nemôžu pokryť hromadne vyrábané lieky. Tu je na mieste individuálna príprava rôznych liekových foriem. Táto supluje aj čoraz častejšie výpadky liekov na trhu, napr. naposledy očné kvapky s obsahom dexametazónu a lokálnych anestetík, prednisonové a dexametazónové čapíky a iné…
Čo odporúčate pre zlepšenie v legislatívnej oblasti, čo by pomohlo nemocničným lekárnikom pri ich práci?
V prvom rade by bolo potrebné zamyslieť sa nad ustanoveniami aktuálne platnej legislatívy a ich napĺňaní v rámci celého Slovenska. Pomôcť lekárnikom by mohla aj Novelizácia vyhlášky o správnej lekárenskej praxi, vydanie nového farmaceutického kódexu (najčastejšie používané receptúry v SR, ich stabilitné skúšky a z toho vyplývajúce exspirácie) a obdobný systém ako je LEK – pokyny ŠÚKL používané v ČR.
Ktorý problém slovenského zdravotníctva a lekárenstva vnímate ako ten, ktorý je potrebné najskôr vyriešiť?
Prvotným problémom je dostupnosť registrovaných liekov. Konkrétny liek sa dováža do krajiny v dohodnutých množstvách a na základe rôznych štatistických ukazovateľov. Výrobca a dodávateľ by mali zabezpečiť dostatočné množstvo lieku pre všetkých poskytovateľov, ktorí ho potrebujú. Tento stav však v súčasnosti narúšajú rôzne faktory. Najakútnejším z faktorov je ukončenie, alebo dočasné pozastavenie dovozu lieku. V prípade požiadavky na zabezpečenie neregistrovaného lieku, ktorý si vyžaduje povolenie MZ SR z dôvodu mimoriadneho dovozu (neregistrovaný liek), alebo z dôvodu neschválenej indikácie vznikajú poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dodatočné finančné náklady. Napriek súhlasu MZ SR s použitím lieku často nedochádza k plnej úhrade, na ťarchu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
V oblasti hromadnej prípravy liekov (HPL) vidím problém v nejednoznačnej legislatíve. Takáto príprava je po technickej stránke mimoriadne finančne náročná. A ak nemocničná lekáreň takéto vybavenie má a jej kapacitné možnosti presahujú požiadavky vlastného nemocničného zariadenia, je škoda ich nevyužiť v prospech iných zdravotníckych zariadení aj v súvislosti s už zmieňovanými čoraz častejšími výpadkami liekov na trhu. Samozrejme po splnení veľmi presne definovaných podmienok na ich prípravu. Aj to je priestor na inováciu vyhlášky o správnej lekárenskej praxi.
Ako by ste zhodnotili ezdravie? Ako sa vám pracuje s eReceptami?
Ezdravie je veľmi prínosná a pokroková vec a snáď v našej dobe elektronizácie, by mala byť aj samozrejmá. V našom zdravotníckom zariadení je realizácia ezdravia spustená naplno, v tomto procese sú zapojené všetky zainteresované strany t. j. lekár, lekárnik a v neposlednom rade aj pacient. Najskôr sa však musia sfunkčniť všetky články reťazca ezdravia, až potom si môžeme povedať, že ezdravie prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a je jej prínosom. Čo sa týka eReceptu, platí to isté ako o ezdraví. Pokiaľ je správne vystavený a podpísaný lekárom a systém funguje tak, ako má aj smerom od nás do zdravotnej poisťovne, nastáva ideálny stav, ktorý by sme všetci uvítali.
Ako hodnotíte novú povinnosť v roku 2019, reformu zákona o registračných pokladniciach?
Beriem to ako povinnosť, ktorú treba splniť, aby sme dodržali literu zákona. Z hľadiska eliminácie daňových podvodov si myslím, že by sme mali k tomu pristupovať pozitívne, aj keď je to dosť finančne nákladná záležitosť pre samotné lekárne a lekárnikov.
Aké sú výhody a nevýhody práce v nemocničnej lekárni oproti verejnej?
Závisí na tom, v čom sa jednotlivé činnosti prelínajú. Od minulého roku máme zriadené aj Oddelenie výdaja pre verejnosť, čiže „verejnú lekáreň”, ktorá je súčasťou Nemocničnej lekárne NÚDCH BA. Prevádzkový čas sme prispôsobili potrebám pacientov a lekárov, takže sme otvorení denne do 22.30 hod.
Myslíte si, že sú nemocničné lekárne nejakým spôsobom znevýhodňované?
Nemyslím si to, práve čo sa týka našej lekárne v procese poskytovania lekárenskej starostlivosti, máme dosť široký záber rôznych druhov vykonávaných činností. Farmaceut má postavenie na viacerých úrovniach: Praktická činnosť: od objednávania tovaru, individuálnej a hromadnej prípravy sterilných a nesterilných liekov podľa Štandardných pracovných postupov, prípravy parenterálnej výživy, centralizovanej prípravy cytostatík až po sledovanie liečebných protokolov, atď. Kontrolná činnosť: táto sprevádza každý krok v príprave, či je to kontrola rozpisu liečby, vstupná, medzioperačná a výstupná kontrola farmaceutických surovín, pripravených infúznych roztokov… a nakoniec Poradenská činnosť.
Ako hodnotíte spoluprácu s UNIPHARMOU?
Spoluprácu s distribučnou spoločnosťou Unipharma hodnotím veľmi pozitívne. Ide hlavne o rýchle riešenie situácií v plynulom zabezpečovaní vitálnych, neregistrovaných a bežne ťažko dostupných liekov. V prípade pacientov NÚDCH ide často o závažné a zriedkavé ochorenia, ktorých včasná diagnostika a liečba je rozhodujúca. Tomu zodpovedá aj portfólio a tiež určitá časová tieseň pri zabezpečovaní požadovaných liekov žiadaných liekových foriem.
Kolektív Oddelenia individuálnej prípravy liekov
Kolektív oddelenia klinickej farmácie
Kolektív Oddelenia výdaja pre verejnosť
Kolektív Oddelenia prípravy sterilných liekov
Kolektív Oddelenia zdravotníckych pomôcok
Oddelenie centralizovanej prípravy cytostatík
spracovala a foto: Mgr. Ing. Denisa Ižová
článok bol publikovaný v časopise Lekárnik 7/2019
