• 20 MÁJA 19
    Ezdravie včera a dnes = zrušenie služby administratívne spracovávanie, opakovaný eRecept, reštrikčné záznamy a telemedicína

    Ezdravie včera a dnes = zrušenie služby administratívne spracovávanie, opakovaný eRecept, reštrikčné záznamy a telemedicína

    Zrušenie služby administratívne spracovávanie, opakovaný eRecept a reštrikčné záznamy – to sú hlavné zmeny, ktoré sa spájajú s projektom ezdravie na prelome rokov 2018/2019. V rozhovore s generálnym riaditeľom NCZI Ing. Petrom Blaškovitšom sa dozviete podrobnosti o týchto zmenách  súvisiacich s novelou zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2019. Predstavíme vám tiež pripravovanú druhú fázu projektu ezdravie – telemedicínu.

    Ing. Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ, NCZI

     Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme, podľa ktorého sa zaviedla aj úhrada lekárenskej starostlivosti po novom nadobúda po úpravách účinnosť od 1. 1. 2019. Konkretizujte nám prosím tento systém a zmeny v ňom.

    Zmena zákona o zdravotníckom systéme už bola schválená. Čo sa týka lekárnikov a preplácania niektorých služieb v rámci lekárnickej služby, tu sa v zásade ruší služba administratívne spracovávanie. Nakoľko sú recepty v elektronickej podobe a nie je už potrebné ich manuálne spracovávať a fyzicky posielať do zdravotnej poisťovne, sa táto služba ruší a tým automaticky aj poplatok 0,17 centov. Ďalšou zmenou je opakovaný eRecept. Po novom je možné vystaviť eRecept na dobu 12 mesiacov, s tým, že dispenzácia je možná každé tri mesiace. Zmena zdravotnej poisťovne počas roka na takto vypísaný eRecept nemá vplyv.

    Koľko eReceptov bolo vystavených v r. 2018?

    Zaevidovali sme niečo vyše 45 miliónov eReceptov v systéme a vyše 12 miliónov záznamov o vyšetrení. Toto sú dve hlavné funkcionality, ktoré máme. Čo sa týka pripojiteľnosti, hovoríme cca o 60 % pripojených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka lekární, tam je pripojiteľnosť na úrovni 99,8 %. Môže sa ešte vyskytnúť lekáreň v odľahlejších oblastiach, ktorá nie je pripojená. Čo sa týka nemocníc, tam je pripojiteľnosť 100 %. Lekárne boli však prvé, ktoré dosiahli tieto najvyššie čísla.

    Koľko ľudí sa už pripojilo do zdravotnej knižky pacienta?

    Okolo 10 tisíc ľudí – je to výzva v rámci našej proaktívnejšej komunikácie smerom k pacientom.

    Vie NCZI vyhodnotiť, čo po prihlásení do zdravotnej knižky ľudia najčastejšie robia?

    Vieme to zistiť a je to prekvapujúce, ale najviac sú kontrolované osobné údaje.

    Ako by ste zhodnotili prvú fázu ezdravia?

    Nebol to ľahký projekt. V rámci zdravotníctva je to jedna z najväčších zmien poslednej dekády. Tento projekt bol v roku 2016 v istom stave, kedy som sa ujal projektu ja. Tento stav nebol najlepší. V porovnaní s Rakúskom, kde sa im podarilo dosiahnuť pripojiteľnosť 60 % za desať rokov, sme to zvládli lepšie – nám sa rovnaká pripojiteľnosť podarila za rok a pol.

    Aj eRecept v Čechách bol spájaný s protestmi lekárov, ako napríklad s ostentatívnym nosením rakvy a pochovávaním tzv. eReceptu protestujúcimi lekármi. Myslím, že aj vďaka prístupu NCZI k tomuto projektu sme sa vyhli takýmto emotívnym reakciám, čo hodnotím veľmi pozitívne. Projekt a aj čísla ukazujú, že systém sa dostal k funkčnosti, čo neznamená, že by sme teraz mali zaspať na vavrínoch, práve naopak, mali by sme mať väčšiu silu pohnúť sa ešte ďalej.

    Ako NCZI rieši resp. chce riešiť otázku kompatibility systému eReceptu s lekárskymi softvérovými spoločnosťami vs. kategorizačné zoznamy liekov a systém zdravotných poisťovní? V lekárňach funguje systém takmer na 100 %, časté sú chyby zo strany lekárov, zlé kódy, neexistujúce lieky, nepodpísané „virtuálne” recepty. Ako je možné, že lekár dokáže do systému dostať nie úplne správny recept?

    ERecept sa vyvíjal aj počas roka a aj keď to nie je vidno z pohľadu pacienta, lekára či lekárnika, my sme do systému zaviedli momentálne 18 tipov kontrol, ktoré majú tieto veci odstraňovať. Aj po analýze 41 miliónov eReceptov máme omnoho viac dát a v roku 2019 pripravujeme aplikáciu ďalších kontrol, ktoré by mali zamedziť práve tomu, aby tieto nekonzistencie medzi predpísaným liekom lekárom a tým, čo má napríklad zdravotná poisťovňa v kategorizačnom zozname a niečím, s čím pracuje lekárnik, boli odstránené.

    Ako to bude v roku 2019 s citlivými údajmi pacientov napríklad s psychiatrickými záznamami?

    Aj v rámci novely zákona o národnom zdravotníckom systéme sme zaviedli reštrikčné záznamy. Práve v týchto citlivých odboroch ten záznam bude skrytý. Bežný lekár neuvidí obsah záznamu, uvidí len upozornenie, že takýto záznam existuje. Lekár vie, že existuje diagnóza, vyvíjajúca sa diagnóza a k tomu pacientovi tak bude pristupovať citlivejšie. Na druhej strane pokiaľ ide o výkony, ktoré napríklad súvisia s povolením

    na vydanie zbrane alebo odbornú spôsobilosť, tam môže lekár požiadať druhého lekára, ktorý záznam označil ako reštrikčný, o jeho odblokovanie, aby zistil obsah záznamu. Záznamy nie sú automaticky reštrikčné, stanú sa nimi, len ak sa lekár / psychiater rozhodne, že je potrebné, aby bol citlivý záznam ukrytý.

    Ako bude systém fungovať v prípade diagnózy infekčných a pohlavných chorôb?

    Lekár má povinnosť tieto choroby hlásiť, nehovoriac o HIV a syfilise. Sú to citlivé údaje pre pacientov, ale musia byť zdieľané aj medzi lekármi, aby aj iný lekár použil pri vyšetrení ochranné prostriedky. Každý lekár je však viazaný mlčanlivosťou, preto aj tieto záznamy budú pod špeciálnou ochranou zdieľané len medzi lekármi.

    Čo chystáte v projekte ezdravie v roku 2019?

    V roku 2019 máme v pláne najmä spustenie funkcionality laboratórií, to znamená laboratórnych vyšetrení. Za prvé to bude elektronická žiadanka, laboratórne vyšetrenie, zápis a následné čítanie laboratórnych výsledkov lekárom. Nasadenie tejto funkcionality očakávame po apríli 2019.

    Od 1. 1. 2019 tiež funguje elektronické objednávanie najmä v súvislosti s platnosťou zákona o doplnkových ordinačných hodinách. Pre pacientov bude elektronické objednávanie prístupné cez Národný portál zdravia a pre lekárov cez ich jednotlivé softvéry, ktoré na to budú certifikované. Chystáme tiež pacientský sumár – jednostranný prehľad o základných diagnózach, ktoré sú chronické alebo život ohrozujúce. V pláne máme aj zabezpečenie dostupnosti prehľadu poslednej 6-mesačnej liekovej histórie pacienta, aby mal lekár prehľad.

    Čo konkrétne bude obsahovať druhá fáza projektu ezdravie – telemedicína?

    Telemedicína je v skutočnom ponímaní diagnostika a poskytnuté základné liečebné postupy z domáceho prostredia. Diagnostika a následné monitorovanie pacienta po prepustení z lôžka.

    To sú dva hlavné stavebné kamene telemedicíny. Spája sa to s tým, že pacient môže mať základné diagnostické prístroje = merač tlaku, hladiny cukru v krvi, ktoré sú spojené s jeho počítačom a dáta tak môžu byť posielané priamo lekárovi.

    A bez potreby návštevy pacienta v ambulancii je lekár schopný určiť základnú diagnózu alebo určiť, či stačí urobiť eRecept alebo je pacient nútený navštíviť osobne ambulanciu. Cieľom tohto projektu je hlavne odľahčenie ambulancii, aby ľudia zbytočne nečakali v čakárňach a aby aj pacienti z lôžok mohli byť prepustení domov skôr a mohli byť tak monitorovaní z domu.

    Ako hodnotia pripravovanú telemedicínu lekári?

    Širšia komunikácia medzi lekármi, asociáciami, inštitúciami či komorami, odborníkmi, ktorí lekárov zastupujú ešte neprebehla. Nevieme preto zhodnotiť, ako to vnímajú. Telemedicína môže prinášať isté nejasnosti a nedôveru, nakoľko veľakrát terapeutický postup vznikne na základe toho, že lekár toho pacienta vidí, vníma, ako sa chová, ako reaguje, preto aj táto diskusia v rámci telemedicíny je potrebná a dôležitá. A musí byť podchytená aj legislatívne, lebo my telemedicínu vieme zaviesť technologicky, dnes nám technológie dovolia čokoľvek. Druhá vec je však to, že najmä v prostredí zdravotníctva je potrebné, aby bol chránený pacient, ale aj lekár. Aby obe strany mali aj právnu istotu a vedeli sme spoločne zhodnotiť, pokiaľ je telemedicína možná a užitočná.

    spracovala: Mgr. Alexandra Pechová

    Rozhovor bol uverejnený v časopise Lekárnik 2/2019