26. sympózium z dejín farmácie sa uskutočnilo v dejinami bohatej Banskej Štiavnici

Sympóziá z dejín farmácie už navštívili mnoho miest Slovenska. Tentoraz sa 21. septembra 2022 konalo vo výnimočnej lokalite, v muzeálnych priestoroch Starého zámku v Banskej Štiavnici. Toto mesto je perlou našej krajiny. Je to nádherné staré banské mesto, ktoré je zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jeho súčasťou je aj Slovenské banské múzeum, ktoré spolu s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, OZ Diversitas Culturae v Banskej Bystrici a Klubom dejín farmácie pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach zorganizovalo toto podujatie pre záujemcov o históriu nášho lekárnictva už po 26-krát.

Tohoročné sympózium z dejín farmácie sa uskutočnilo pri príležitosti vzácneho jubilea – 70. výročia založenia Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave a 230. výročia úmrtia miestneho lekára Juraja Hoffingera. Je významným počinom a cťou pre organizátorov i históriu týchto konferencií, že záštitu nad týmto podujatím prevzal práve v dňoch osláv jubilea dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH., ktorý sa na ňom osobne zúčastnil.

Na úvod sa prítomným v mene organizátorov prihovoril PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD., ktorý privítal prítomných a poďakoval za ústretovosť a pohostinnosť riaditeľke Slovenského banského múzea, Mgr. Zuzane Denkovej, PhD., a odovzdal jej slovo. Vo svojom prívete riaditeľka múzea ocenila, že sympózium sa koná v reprezentačných priestoroch banskoštiavnického Starého zámku i prácu organizátorov a privítala hosťa sympózia, dekana FaF UK i špičkových slovenských farmaceutických historiografov. Súčasne priblížila aj históriu jednej z lekární v Banskej Štiavnici. Po nej sa účastníkom prihovoril prof. PharmDr. Ján Klimas, PhD., MPH., ktorý vysoko ocenil bádateľské výsledky našich historikov farmácie, predstavil im najnovšiu knižnú publikáciu, vydanú k jubileu fakulty, ktorej je zostavovateľom a zaspomínal aj na časy, ktoré strávil pri hľadaní zdrojov v archívoch. Jeden výtlačok venoval RNDr. Antonovi Bartunekovi, PhD.

Prvou prednáškou sympózia mala byť téma Ján Juraj Hoffinger – príbeh neobyčajného banského lekára v bezútešnom banskom meste od Mgr. Lucie Krchnákovej, PhD., (Múzeum mincí a medailí, Kremnica), ktorá sa však nakoniec nemohla akcie zúčastniť.

V druhom bode odborného programu sa so svojím príspevkom predstavil PhDr. Daniel Harvan (Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica) s témou Lekáreň „U svätej Trojice”. K novším dejinám tretej banskoštiavnickej lekárne. Jeho príspevok nadväzuje na práce o banskoštiavnických lekárňach a lekárnikoch, prezentované v ostatných rokoch na konferenciách z dejín farmácie. Autor venoval pozornosť tretej banskoštiavnickej lekárni, presnejšie jej zániku, spečatenému v roku 1874, keď jej vtedajší majiteľ Ján Vitkovič, predal „…na neho znejúce reálne právo lekárne „U svätej Trojice” v Banskej Štiavnici vrátane všetkých potrieb (chemikálií), liekov, obchodného vybavenia a zásob, pánom lekárnikom Jánovi Margótsymu a Františkovi Sztankayovi za dohodnutú cenu 11 000 zlatých”. Príspevok priniesol konkrétnejšie poznatky o lekárenských prevádzkach a ich personálnom obsadení. Prispieva vďaka tomu k súvislejšiemu sledovaniu novších dejín farmácie v banskoštiavnickom regióne.

RNDr. Anton Bartunek, PhD. (Klub dejín farmácie, Košice) predniesol prednášku pod názvom Záhadný čudák Alfonz Zhorský, alias Július Carmen – uhorský agent, lekár, lekárnik, ľudomil? Pri svojom bádaní o pohnutých osudoch tohto farmaceuta v mnohých smeroch revidoval doteraz verejnosti takmer neznáme, či málo známe informácie o živote tohto levočského rodáka (nar. 1871), ktorý v úlohe uhorského tajného agenta emigroval do USA, kde mal odhaľovať vzmáhajúce sa národnostné hnutie amerických Slovákov. Ešte predtým študoval (farmáciu?) na lekárskej fakulte vo Viedni. V emigrácii opustil svoju rolu agenta, úplne si zmenil svoju identitu, prijal nové meno a až do svojej smrti sa o svojom pôvodnom živote vo svojej vlasti nikomu nezdôveril. Popri viacerých zmenách zamestnania získal farmaceutické vzdelanie a usadil sa v Detroite, kde sa vo svojej súkromnej firme na výrobu liekov a sanatóriu filantropicky venoval pacientom. Po roku 1914 šesť rokov pracoval na zostavovaní knihy Slovenský domáci lekár a radca, určenej pre Slovákov v USA i doma na Slovensku. Kniha má takmer 1 000 strán a asi 1 200 vyobrazení. Štúdiom archívnych materiálov sa podarilo zistiť, že rod Zhorských má svoje šľachtické korene už v 13. stor. v moravskej obci Zhoř (SV od Jihlavy) a predkami Alfonza – podobne ako jeho otec – boli významní vojaci rakúskej monarchie. Carmenova kniha je skvostom našej zdravotníckej literatúry spred sto rokov.

Prof. PhDr. František Šimon, PhD., (Filozofická fakulta UPJŠ, Košice) uviedol na sympóziu tému Vitriolum hungaricum v ranonovovekej farmácii. Vitrioly sú sulfáty prechodných kovov a v minulosti boli používané ako antihaemorrhagica a vomitiva. Prof. Šimon sledoval prvé zmienky v literatúre o vitriole v Uhorsku a výskyt termínu vitriolum hungaricum a jeho rozšírenie v ranonovovekej farmaceutickej literatúre. Názov patrí do skupiny iných farmaceuticko-medicínskych termínov, ktoré obsahujú adjektívum Hungaricus, čiže uhorský.

Počas prestávky sme mohli nazrieť do architektonických a muzeálnych priestorov Starého zámku. Veľa zaujímavostí o jednotlivých expozíciách nám prezradil PhDr. Harvan. Značnú časť výkladu venoval skvelej pamiatke z 18. stor. – banskoštiavnickej Kalvárii v depozitári múzea pod názvom „Kalvária v azyle”, kde sú umiestnené originálne reliéfy, zachované z Kalvárie, aby boli uchránené pred počasím, ale i vandalizmom.

Po prestávke bola odprezentovaná prednáška PharmDr. Leonarda Sojku (Merck) – Cesta viac ako 350-ročnou históriou spoločnosti. Venovala sa počiatkom, rozvoju a expanzii firmy, ktorá vznikla z malej lekárne v Nemecku. Merck je dnes celosvetovou farmaceutickou výskumnou a výrobnou korporáciou, ktorej kolískou bolo lekárenské pracovisko. Autor v prednáške analyzoval vzostup spoločnosti, ako aj problematické obdobia s prihliadnutím na jej dnešné pôsobenie na Slovensku.

MVDr. Miloš Jesenský, PhD., (Belianum, Banská Bystrica) vystúpil s prednáškou Rastlinné drogy v názvosloví slovenských prameňov 16. až 18. storočia II. Slovacikálne rukopisy i tlačené diela z obdobia 16. až 18. storočia sú podľa neho výdatným pramenným materiálom, ktorý svedčí o rozmanitom, originálnom a systematickom názvosloví liečivých rastlín, ako aj z nich pripravovaných preparátov používaných v dobovej farmácii. Porovnanie tejto taxanómie zahŕňalo nielen pomenovania v tradičnej ľudovej medicíne, ale aj v dobových liekopisoch a privádza k záveru o vysokej úrovni klasifikácie a nomenklatúry rastlinných drog na Slovensku, predovšetkým v barokovej farmácii.

PhDr. RNDr. Richard R. Senček, PhD., (Slovenské banské múzeum) uviedol príspevok BSP – kroniky ako informačný zdroj a sociálny faktor vo farmaceutickom priemysle na príklade Biotiky n. p., v Slovenskej Ľupči. V prednáške sa RNDr. Senček snažil upozorniť na často opomínaný informačný zdroj – kroniky brigád socialistickej práce [BSP]. Princípy BSP boli založené na dlhodobom súťažení, respektíve – často fiktívnom plnení záväzkov kolektívov. Nešlo o krátkodobú záležitosť, keďže splnenie základnej úrovne – bronzový odznak BSP – trvalo zvyčajne minimálne rok. BSP sa teda týkali stabilných kolektívov, ktorým sa odporúčalo viesť kroniky BSP. V nich sa zaznamenávali záväzky kolektívu, ich plnenie, ale aj bežný život a pôsobenie na pracovisku. Vznikol tak zaujímavý, nie však bezproblémový, materiál, ktorý môže slúžiť ako špecifický zdroj informácií pri hlbšom štúdiu fungovania farmaceutických podnikov v dobe socializmu.

Všetky prednášky sprevádzala priebežne bohatá diskusia. Aj tohoročné sympózium prinieslo množstvo nových poznatkov a významne obohatilo pokladnicu dejín slovenského lekárnictva. Nabudúce sa stretneme na sympóziu v Kremnici.

autori: Mgr. Ing. Denisa Ižová a RNDr. Anton Bartunek, PhD.

Reportáž bola uverejnená v časopise Lekárnik