• 15 JÚNA 17
    VI. jarná konferencia klinickej farmácie

    VI. jarná konferencia klinickej farmácie

    Sekcia klinickej farmácie (SKF) Slovenskej farmaceutickej spoločnosti o.z. Slovenskej lekárskej spoločnosti spolu s Katedrou farmakológie a toxikológie, Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, Slovenskou lekárnickou komorou a Ústavom farmácie Slovenskej zdravotníckej univerzity usporiadali 19. mája 2017 VI. jarnú konferenciu klinickej farmácie, ktorá bola venovaná 65. výročiu Farmaceutickej fakulty UK. Témou konferencie bolo: Riešenie farmakoterapeutických problémov liekov ovplyvňujúcich dýchací systém a imunitu. Prebiehala formou edukačných a interaktívnych prednášok, workshopov a posterovej prezentácie. Konferencia sa začala privítaním a príhovorom prodekanky FaF UK doc. Mgr. M. Dubničkovej, PhD. Slovo na úvod k problematike mala prof. RNDr. M. Kuželová, CSc., predsedníčka SKF. Poďakovanie za úspešný priebeh konferencie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na jej realizácii. Nasleduje stručné zhrnutie všetkých prezentácií.

    Laššán, Š.1, Laššánová,M.2:

    Obštrukčné choroby pľúc a ich farmakoterapia

    1 Klinika pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky LF SZU a UN Bratislava, 2 Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK, Bratislava

    Astma bronchiale (AB) a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) sú chronické zápalové ochorenia dýchacích ciest a pľúcneho parenchýmu s limitáciou výdychového prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Pri AB je spoločnou črtou nových farmakologických stratégií zasahujúcich do kaskády zápalových dejov možnosť modifikovať prirodzený priebeh ochorenia v kontexte tzv. Disease-modifying-asthma-therapies (DMAT). DMAT by popri zmiernení symptómov a rizika exacrebácií mali pôsobiť preventívne proti akcelerovanému poklesu pľúcnych funkcií a progresii do ťažkej astmy. Pri CHOCHP sa opierame v prvom rade o maximalizáciu bronchodilatačného účinku pri využití duálnej liečby obidvomi hlavnými skupinami inhalačných bronchodilatátorov. Protizápalová liečba je vyhradená špecifickým fenotypom so zvýšeným exacerbačným rizikom. Prienik tzv. biologík do liečby CHOCHP zatiaľ napriek intenzívnemu vývoju a hľadaniu potenciálnych mechanizmov a molekulárnych cieľov zostáva nejasný, čo je spôsobené aj závažnosťou a komplexnou patogenézou ochorenia.

    Göböová, M., Kissová, V., Vaňo, I.:

    Interakcie antiastmatík u polymorbidných pacientov

    Interná klinika, FN Nitra

    Mnohé práce poukazujú na vysoký výskyt liekových interakcií u starších pacientov, ktorí sú nezriedka polymorbidní, liečia sa na viacero chronických ochorení. Častým ochorením v staršom veku je aj astma a CHOCHP. Aj keď by sa zdalo, že inhalačná cesta podania je výhodná z hľadiska minimalizácie interakcií s inými liekmi, nie je to celkom tak. Časť liečiv sa dostáva do systému a môžu vzniknúť potenciálne interakcie so súčasne užívanými liekmi. Informácie a vedomosti lekárov a farmaceutov o potenciálnych liekových interakciách znižujú riziko nežiaducich účinkov a riziko zlyhania farmakoterapie. Odborné riešenie potenciálnych interakcií lekármi a farmaceutmi vedie k bezpečnejšej a účinnejšej liečbe.

    Komjáthy, H.1, Hanáčková, E.2:

    Aspiračná pneumónia ako komplikácia náhlej cievnej mozgovej príhody – kazuistika

    1 Nemocničná lekáreň, 2 Neurologické oddelenie, FORLIFE n. o. VN, Komárno

    Aspirácia je definovaná ako inhalácia orofaryngeálneho alebo žalúdočného obsahu do dolných dýchacích ciest. Aspiračná pneumónia vzniká po inhalácii kolonizovaného orofaryngeálneho materiálu u pacientov so zvýšeným rizikom orofaryngeálnej aspirácie. Zvýšené riziko aspirácie je napr. u staršej populácie, u pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Jednou z možných komplikácii náhlej mozgovej cievnej príhody (NCMP) je aspiračná pneumónia. Predpokladalo sa, že predominantnými patogénmi pri aspiračných pneumóniách sú anaerobné mikroorganizmy. Neskoršími štúdiami sa zistilo, že najčastejšími patogénmi sú Streptococcus pneumoniae, Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae a Enterobacteriaceae. Pri nozokomiálnej aspiračnej pneumónii sú najčastejšími patogénmi gramnegatívne organizmy zahŕňajúce Pseudomonas aeruginosa. Aspiračná pneumónia vyžaduje účinnú antibiotickú terapiu. Dôležité je včasné nasadenie liečby. V práci boli prezentované kazuistiky dvoch pacientov s dg. aspiračnej pneumónie, ktoré vznikli po NCMP dôsledkom tichej aspirácie.

    Kákošová, V.1, Rosoľanková, M.2, Dolníková, D.2:

    Asfyxia novorodenca a možnosti jej liečby

    1 Nemocničná lekáreň, 2 Neonatologická klinika intenzívnej medicíny, DFNsP, Bratislava

    Adaptácia novorodenca na extrauterinný život závisí najmä od anatomického a funkčného stavu CNS, pľúc a cirkulácie. Ich poruchy, aj keď sú podmienené rozličnými príčinami, sa prejavujú spoločnými príznakmi: cyanózou, dýchavicou, bradypnoe až apnoe. Vznikajú bezprostredne po narodení a označujú sa ako asfyxia novorodenca. Výsledná porucha začiatku dýchania vyvoláva ďalšie prehĺbenie hypoxie, čo nepriaznivo ovplyvňuje celý organizmus, najmä mozog. Prehĺbi sa útlm dýchacieho centra a nastanú výrazné zmeny v cirkulácii. Spomalí sa frekvencia srdca, klesne TK a pretrváva fetálny typ cirkulácie, čo znižuje okysličovanie krvi v pľúcach. Anaeróbne odbúravanie glukózy spôsobuje hromadenie kyseliny mliečnej a vznik metabolickej acidózy, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje bunkový metabolizmus. Ak sa vhodnou terapiou nepreruší tento bludný kruh novorodeneckej asfyxie, nastáva smrť dieťaťa. Asfyxia predstavuje závažný, život ohrozujúci stav, kedy u 60 % prípadov dochádza k zlyhaniu orgánov a v asi 40 % prípadov sa vyskytuje encefalopatia, alebo dochádza k trvalému neurologickému deficitu. Celotelová riadená hypotermia pri hypoxicko ischemickej encefalopatii (HIE) má za cieľ znížiť mortalitu a zlepšiť prognózu detí s HIE II. a III. stupňa. Realizuje sa na jednotkách vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov. Vykonáva sa podľa: Protokolu riadenej hypotermie. Počas hibenácie, lieky metabolizované v pečeni majú predĺžený metabolizmus, je potrebné zvažovať ich dávkovanie a podľa možností monitorovať ich plazmatickú koncentráciu (gentamicín, opiáty, midazolam, fenobarbital fenytoín). Farmakokinetiku liekov ovplyvňujú aj komorbidity (multiorgánové zlyhávanie, ARI). Počas hibernácie je potrebné sledovať a liečiť aj termálny stres. V kazuistikách bola prezentovaná farmakoterapia novorodencov s Dg. P21.0-Ťažká pôrodná asfyxia, hospitalizovaných na Neonatologickej klinike  intenzívnej medicíny, DFNsP v Bratislave. Špeciálne tých, ktorí splnili indikačné kritéria na hibernáciu.

    Murínová, J.:

    Inhalačné techniky

    Medicínske oddelenie GSK, Bratislava

    Inhalačné podanie lieku predstavuje efektívny a preferovaný spôsob liečby pacientov s bronchiálnou astmou a s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. V liečebnej stratégii astmy a CHOCHP lekár vyberá nielen účinnú látku, ale aj vhodný inhalačný systém, s ktorým je potrebné pacienta naučiť zaobchádzať. Kontinuálna edukácia pacientov, kontrola a nácvik inhalačnej techniky je nevyhnutnou súčasťou liečby, pretože nesprávny spôsob inhalácie môže byť príčinou liečebného neúspechu. Podľa spôsobu aplikácie účinnej látky rozlišujeme 3 základné inhalačné systémy – dávkovacie aerosólové inhalátory (pressurized metered dose inhalers, pMDI, spreje), práškové inhalátory (dry powder inhalers, DPI) a nebulizátory. Každý z inhalačných systémov má svoje výhody aj nevýhody. Pochopenie spôsobu, akým inhalačné systémy fungujú, ako aj zváženie schopností a preferencií pacienta, sú základnými atribútmi pre výber najvhodnejšieho inhalátora pre konkrétneho pacienta. Pacienti bez rozdielu veku či vzdelania robia v inhalačnej technike predpokladané, ale aj raritné chyby. Mnohé z chýb sú označované ako kritické. t.j. také, ktoré signifikantne alebo úplne zabránia dodaniu lieku do dýchacích ciest.

    Komjáthy, H.1, Slimáková, Ľ.2, Sýkora, J.3:

    Implementácia vyhlásenia nemocničných lekárnikov

    1 Nemocničná lekáreň, FORLIFE n. o. VN, Komárno, 2 Nemocnica ak. Dérera, UN Bratislava, 3SZU Bratislava

    Európska asociácia nemocničných lekárnikov (EAHP) zorganizovala v Bruseli „Európsku konferenciu nemocničného lekárenstva 2014“ s cieľom optimalizovať kompetencie nemocničných lekárnikov v Európe. Jej výsledkom bolo odsúhlasenie 44 vyhlásení o nemocničnom lekárenstve (European Statements of Hospital Pharmacy). Delegáti EAHP na 46. valnom zhromaždení v Prahe sa rozhodli o vymenovaní tzv. implementačných veľvyslancov na dosiahnutie Európskeho vyhlásenia nemocničného lekárenstva. Keďže každá krajina má svoje vlastné špecifiká, EAHP bude spolupracovať s členskými asociáciami a ich zástupcami, aby sa pochopili potreby a priority každej krajiny a navrhli konkrétne národné stratégie. Prvé pracovné stretnutie implementačných veľvyslancov sa konalo v októbri 2016 v Bruseli, na ktorom sa zúčastnilo až 26 krajín. Na úspešné implementácie vyhlásení je nevyhnutné dosiahnuť niekoľko kľúčových úloh: zvyšovanie povedomia o vyhláseniach, budovanie zdrojov, identifikácia centier excelentnosti, nadviazanie spolupráce s relevantnými kľúčovými partnermi na národnej aj európskej úrovni, zriadenie nástroja na samohodnotenie.

    Sýkora, J.1, Göböová, M. 2:

    Súčasný stav a špecializačné vzdelávanie v odbore klinická farmácia v SR

    1 Ústav farmácie, Lekárska fakulta, SZU Bratislava, 2 FN Nitra

    Prezentované boli všetky dosiahnuté výsledky v špecializačnom vzdelávaní v odbore klinická farmácia na Slovensku.

    Haramiová, Z.1, Staško, M.1, Hulín, M.2, Tesař, T.1, Kuželová, M.3, Morisky, D.4:

    Prezentácia protokolu klinickej štúdie hodnotiacej účinok denných SMS pripomienok v lekárenskej starostlivosti starších pacientov s hypertenziou na zlepšenie adherencie k užívaniu antihypertenzív

    1 Katedra organizácia a riadenia farmácie FaF UK, Bratislava, 2 Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava, 3 Katedra farmakológie a toxikológie FaF UK, Bratislava, 4 Department of Community Health Sciences at UCLA Fielding School of Public Health, Los Angeles, USA

    Nízka adherencia k medikamentóznej liečbe hypertenzie je považovaná za hlavný faktor nekontrolovaného krvného tlaku. Celosvetová adherencia k medikamentóznej liečbe u pacientov s chronickými ochoreniami sa odhaduje na približne 50 %. Väčšina intervencií zameraných na zvýšenie adherencie pacientov si vyžaduje značné finančné a personálne zdroje, ktoré sú v prostredí slovenského zdravotníctva nedostatkové. Štúdie preukázali účinnosť SMS pripomienok v zlepšení adherencie pacientov aj ich zdravotných výsledkov za veľmi nízku cenu. Primárnym cieľom štúdie je zhodnotiť, či denné SMS pripomienky užívania antihypertenzívnych liekov, poskytovaných lekárnikmi ako dodatočná zdravotnícka služba v rámci lekárnickej starostlivosti, môžu zvýšiť adherenciu starších pacientov pri ambulantnej liečbe hypertenzie. Pacienti v štúdii budú randomizovaní do dvoch skupín: intervenčnej, ktorá bude dostávať SMS pripomienky užívania liekov; a kontrolnej, ktorá dostane štandardnú lekárenskú starostlivosť, bez dodatočných SMS pripomienok. Populácia štúdie pozostáva z pacientov starších ako 55 rokov s hypertenziou, ktorí v čase zaradenia do štúdie užívajú lieky na zníženie krvného tlaku minimálne jeden rok. Štúdia sa uskutoční vo viacerých slovenských lekárňach, predstavuje originálne riešenie problému nízkej adherencie k užívaniu liekov v populácii starších pacientov s hypertenziou.

    Péčová, T, Péč, J.:

    Infekčné komplikácie biologickej anti-TNF-alfa liečby.

    Dermatovenerologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, UK v Bratislave

    Psoriáza je chronické, imunologicky mediované ochorenie kože so zvýšeným rizikom rozvoja komorbidít ako sú diabetes mellitus, metabolický syndróm a infarkt myokardu. Pacienti s imunologicky mediovanými ochoreniami liečení biologickou liečbou by mali byť považovaní za imunokompromitovaných pacientov so zvýšeným rizikom infekcií. V metaanalýze vychádzajúcej z randomizovaných klinických štúdií zameraných na liečbu anti-TNF pacientov s psoriázou a psoriatickou artritídou sa nezistilo zvýšené riziko vážnych infekcií, malignít ani infekcií celkovo. Naproti tomu dáta z metaanalýz a jednotlivých registrov pacientov s reumatoidnou artritídou ukazujú asi dvojnásobné riziko vážnych infekcií, predovšetkým v úvode liečby. Najčastejšou infekčnou komplikáciou bývajú infekcie horných dýchacích ciest. Nakoľko TNF má kľúčovú rolu pri imunitnej odpovedi organizmu na mykobakteriálnu infekciu, pacienti na liečbe TNF antagonistami majú vyššie riziko tuberkulózy, pričom relatívne riziko je 1,6 – 25,1-krát vyššie. U týchto pacientov dochádza najčastejšie k reaktivácií latentnej formy tuberkulóznej infekcie prostredníctvom destabilizácie a narušenia integrity granulómov pri blokovaní TNF-α.

    Workshopy:

    Oleárová, A.1, Jurečková, K.2:

    Medikamentózna rinitída možnosti farmaceuta v prevencii a liečbe

    1 Katedra organizácia a riadenia farmácie FaF UK, Bratislava, 2 OKF, UNB – Nemocnica Ružinov, Bratislava

    Medikamentózna rinitída (rhinitis medicamentosa),označovaná aj ako rebound rinitída, alebo chemická rinitída, je charakterizovaná nazálnou kongesciou bez rhinorey (výtoku z nosa) a kýchania. Jej spúšťačom je používanie topických vazokonstrikčných liekov po dobu viac ako 4 – 6 dní. Dekongestíva sú v SR dostupné bez lekárskeho predpisu, preto je úloha farmaceuta v prevencii medikamentóznej rinitídy v dôsledku ich nadužívania veľmi dôležitá. Rhinitis medicamentosa sa v literatúre používa aj v súvislosti s prejavmi nežiaducich účinkov niektorých iných liekov (perorálnej antikoncepcie, psychotropných liekov, antihypertenzív). Mechanizmus vzniku je však odlišný. Pre odlíšenie spomenutých typov symptómov sa v prípade prejavov nežiaducich účinkov používa termín liekmi indukovaná rinitída. Manažment medikamentóznej rinitídy je založený predovšetkým na vysadení nazálnych dekongestív a ak je potrebné, následnej starostlivosti o pacienta. V závažnejších prípadoch je potrebná chirurgická starostlivosť či použitie nazálnych a systémových kortikosteroidov, prípadne systémových dekongestív. Workshop bol zameraný na: · prehľad patofyziológie a epidemiológie medikamentóznej rinitídy · rozdiely medzi medikametóznou rinitídou a liekmi indukovanou rinitídou · klinickú manifestáciu a spôsoby diagnostiky · možnosti nefamakologickej a farmakologickej liečby možnosti prevencie vzniku medikamentóznej rinitídy a úloha farmaceuta · riešenie kazuistiky z klinickej praxe.

    Dobáková, P.:

    Interakcie antituberkulotík

    Ústav respiračných chorôb Vyšné Hágy

    Liečba tuberkulózy si vyžaduje niekoľkomesačnú liečbu pacienta kombináciou antituberkulotík. Dlhodobé užívanie týchto látok je dôvodom pre zhodnotenie farmakoterapie aj z hľadiska možných liekových interakcií. Rifampicín je antituberkulotikum prvej línie, používané v klinickej praxi už od roku 1965, a má najvyšší potenciál liekových interakcií. Okrem použitia v kombináciách s inými antituberkulotikami pri liečbe tuberkulózy, má svoje miesto aj v liečbe iných mykobakterióz (Mycobacterium avium complex), pri multirezistentom Staphylococcus aureus či Streptococcus pneumoniae. Rifampicín interaguje s liečivami na úrovni farmakokinetiky; ovplyvňuje predovšetkým ich absorpciu a biostransformáciu. Je silným induktorom viacerých mikrozomálnych izoenzýmov cytochrómu P450 (CYP 1A2, 2B6, 2C9, 2C19, 3A4) v pečeni a v intestinálnom trakte, ktoré sa podieľajú na metabolizácii mnohých liečiv. Tým urýchľuje svoj metabolizmus, ako aj metabolizmus iných liečiv a znižuje tak ich plazmatické koncentrácie. Je tiež induktorom transportného P – glykoproteínu v gastrointestinálnom trakte a v pečeni a tým znižuje vstrebávanie a zvyšuje biliárnu elimináciu liečiv. Tiež indukciou uridín 5–difosfát – glukuronyltransferázy rifampicín zvyšuje glukuronizáciu liečiv, ktoré sú tak ľahšie vylučované z organizmu. Pri klinicky najvýznamnejších interakciách (môžu byť označené ako kategória X), sa odporúča vyhnúť kombináciám takýchto liečiv. Napríklad pri podávaní rifampicínu je kontraindikovaný vorikonazol, aby sa tak predišlo zlyhaniu antimykotickej liečby. Menej závažné interakcie (označované ako kategória D), si vyžadujú zvážiť zámenu liečiva, napríklad v kombinácii rifampicínu s cyklosporínom. V prípade súčasného podávania sa má intenzívne monitorovať klinická odpoveď a v prípade potreby zvýšiť dávkovanie. Interakcie kategórie C si vyžadujú intenzívne monitorovanie a v prípade potreby zvýšenie dávky liečiva. Napríklad analgetický účinok oxykodónu môže byť rifampicínom znížený natoľko, že na dosiahnutie kontroly bolesti bude potrebné zvýšiť dávkovanie oxykodónu. Klinicky významné interakcie rifampicínu boli prezentované aj formou kazuistiky.

    Prehľad posterových prezentácií:

    • Lašová, L.:

             Hodnotenie farmakoterapie pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, výskyt interakcií a potenciálne nevhodnej preskripcie. Lekáreň, Čadca.

    • Komjáthy, H., Hajtmanová, K., Tóthová, K., Vicenová, A.:

    Imunoglobulíny a ich použitie v klinickej praxi. Nemocničná lekáreň, FORLIFE n. o. VN, Komárno.

    • Ficeková, Z.:

    Imunostimulanciá používané v nemocniciach (Imunor, Immodin, Polyoxidonium). Nemocničná lekáreň, Nemocnica ak. Dérera, UN Bratislava.

    • Jankyová, S., Foltánová, T., Kuželová, M.:

    Koncept potenciálne nevhodných liečiv pre starších pacientov – situácia v Slovenskej republike. Katedra farmakológie a toxikológie FaF UK, Bratislava.

    • Mačeková, Z.1, Komjáthy, H.2, Sýkora, J.3, Dufalová, Ľ.4:

    Negatívny vplyv farmakoterapie na pacientov vo vyššom veku. 1AGEL lekáreň, Nemocnica Košice – Šaca, NL Forlife n. o. VN, Komárno2, 3Ústav farmácie, LF SZU, Bratislava, 4Lekáreň Marcus, Kežmarok .

    • Puchoň, E.1, Ondriašová, E.1, Cagáňová, B.2, Plačková, S.2, Kuželová, M.1:

    Intoxikácie leptavými látkami u pacientov starších ako 65 rokov. 1Katedra farmakológie a toxikológie FaF UK, Bratislava, 2KPLaT, NTIC, UNB.

    • Hajtmanová, K.1, Komjáthy, H.1, Mačeková, Z.2:

    OTC lieky a výživové doplnky v liečbe akútnych ochorení horných dýchacích ciest počas gravidity a dojčenia. 1NL Forlife n. o. VN, Komárno, 2AGEL lekáreň, Nemocnica Košice – Šaca.

    • Hričáková, S.1,2, Bičej, L.2, Holingová, B.2, Stankovičová, T.1:

    Modifikácia krvného obrazu a vybraných biochemických parametrov počas liečby antipsychotikami. 1 Katedra farmakológie a toxikológie FaF UK, Bratislava, 2CSS Clementia, Licartovce.

    • Salvaras, L.1, Lipták, B.2, Knezl, V.2, Stankovičová, T.1:

    Association between cardiovascular risk factors and antidepressants. 1Katedra farmakológie a toxikológie, FaF UK, Bratislava, 2Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, Bratislava.

     

     

    Autor:

    PharmDr. Vlasta Kákošová, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, Bratislava

    Spoluautorky a foto:

    prof. RNDr. Magdaléna Kužeľová, CSc.

    PharmDr. Mária Göböová, PhD.