• 02 JÚLA 16
    Unipharma už po štrnástykrát partnerom podujatia Deň mladých lekárnikov

    Unipharma už po štrnástykrát partnerom podujatia Deň mladých lekárnikov

    Kultúrne centrum Bojnice sa v sobotu 25. júna 2016 opäť stalo dejiskom už 14. ročníka Dňa mladých lekárnikov. V rámci neho odznelo niekoľko pútavých prednášok na témy týkajúce sa problematiky IPL, poradenskej činnosti či noviniek v oblasti magistraliter prípravy. Organizátormi tohto vzdelávacieh podujatia boli UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická a.s, Regionálna lekárnická komora Trenčín, Slovenská lekárnická komora, PLUS LEKÁREŇ družstvo a Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

    Sériu prednášok tohtoročného Dňa mladých lekárnikov otvoril Mgr. Jiří Rucki zo spoločnosti Glenmark s témou Správna výrobná prax v životnom cykle lieku. Ako na začiatok uviedol, samotný vývoj lieku trvá 8 až 10 rokov a pozostáva z troch častí, pričom prvá je vyhľadávací výskum – v ňom sa približne z 5–10 tisíc syntetizovaných látok na jedno liečivo dostane do preklinického testovania len 10 až 15 látok. Druhá fáza pozostáva z preklinického a klinického testovania. Preklinické testovanie sa vykonáva prevažne na zvieratách, cieľom je identifikovať potenciálne nežiaduce účinky, stanoviť množstvo látky pre bezpečné podávanie u ľudí a stanoviť aj predpoklad úspešnosti lieku. Štádium preklinického testovania trvá približne 2-3 roky, po ňom nasleduje testovanie klinické. Molekula, ktorej vývoj sa pohybuje od 800 miliónov až po 1-2 miliardy dolárov, sa v ňom začína testovať na ľuďoch. Klinické štúdie sú kontrolované, randomizované, zaslepené a multicentrické. Po klinickom zhodnotení sa požiada o registráciu lieku a nasleduje uvedenie lieku na trh. Samozrejme, vývoj lieku musí korešpondovať so správnou výrobnou praxou. Ide o postupy, ktoré zaisťujú stálu, riadenú a dokumentovanú produkciu účinnej látky a liečivého prípravku podľa štandardov vhodných pre ich účel a v súlade s regulačnými požiadavkami autorít.


    Ďalšou prednášajúcou bol RNDr. Naďa Kulková, PhD, ktorá pôsobí ako medical advisor pre vakcíny v spoločnosti GlaxoSmithKline. Rozprávanie o praktických aspektoch výroby vakcín a ich používania začala pútavými faktami – vďaka vakcínam proti diftérii, tetanu, pertussis a osýpkam sa totiž každoročne predchádza až 2,5 miliónu úmrtí detí do 5 rokov. V súčasnosti je celosvetová preočkovanosť proti DTP okolo 90% a až 30 ochorení je vakcínami preventabilných.

    Vakcíny sú veľmi komplexné biologické zmesy, ktoré okrem samotného antigénu obsahujú aj adjuvanty. Ako uviedla RNDr. Kulková, adjuovaných je v súčasnosti 30-50% vakcín. Samotná výroba vakcíny trvá viac ako dva roky. Prvým krokom je získanie materiálu, príprava zásobných roztokov, kultivácia konkrétneho patogénu a získanie antigénov. „V súčasnosti sa ustupuje od používania celobunkových či živých vakcín, vyrábajú sa skôr subjednotkové splitové antigény, identifikujú sa konkrétne zložky vírusu, ktoré sú následne izolované, purifkované a sú súčasťou vakcíny.“ Dr. Kulková tiež informovala, že momentálnou vlajkovou loďou inovatívnych vakcín sú rekombinantné proteíny.

    Absolútne esenciálnou a neoddeliteľnou súčasťou nielen výrobného procesu, ale aj expedície je dodržiavanie chladového reťazca. Jeho cieľom je predísť odchýlkam v zmysle príliš nízkej či naopak príliš vysokej teploty. Zvlášť nebezpečná je vysoká teplota v prípade živých vakcín proti mumpsu, osýpkam, rubeole a ovčím kiahňam, organizmy tak môžu byť inaktivované alebo úplne usmrtené. Naopak, pod bod mrazu je nebezpečné vystavovať inaktivované  vakcíny, zvlášť tie, ktoré obsahujú hlinité soli ako adjuvanty. Doktorka Kulková neobišla ani tému antivakcinačných hnutí: „Napriek veľmi kvalitnej farmakovigelancii má každá vakcína nežiaduci účinok, ale verejnosť musí porozumieť tomu, aké je riziko, že ten nežiaduci účinok vznikne a aké je riziko, že ten človek ochorie a možno aj zomrie na veľmi vážne infekčné ochorenie. S výnimkou prístupu k čistej pitnej vode nemala žiadna iná intervencia, ani antibiotiká, taký zásadný efekt na zníženie úmrtnosti, ako má vakcinácia.“


    MUDr. Eva Žákovičová, Phd. v spolupráci s firmou Novo Nordisk prezentovala inzulíny novej generácie a novinky v liečbe cukrovky 2. typu. Svoju prednášku začala pohľadom do histórie – pred viac ako sto rokmi bola diagnóza diabetu v podstate fatálnou, pacient zomieral na následky ketoacidózy, vďaka vynálezu inzulínu sa stalo toto ochorenie liečiteľné. Napriek veľkému pokroku v tejto oblasti sa však stále vyskytujú obavy ako na strane pacientov (strach z pichania, samostatnej kontroly glykémií, hypoglykémie, prírastku hmotnosti , zložitosti režimov a nutnosti upravovania dávok ), tak na strane lekárov (nedostatok skúseností a motivácie k iniciácii IT, obavy z vedľajších účinkov inzulínu, nedostatok času a prostriedkov pre výučbu, kontrolu liečby, edukáciu a sledovanie pacientov). Výrobcovia sa tak snažia eliminovať tento strach novými prípravkami a typmi inzulínov. Jedným z nich je aj degludek, dlhodobo pôsobiaci rekombinantný analóg humánneho inzulínu. Od ľudského inzulínu sa líši v tom, že mu chýba aminokyselina treonín v polohe B30 a na aminokyselinu B29 bol pripojený reťazec C16 MK. Degludek bol objavený v roku 2002, uvedenie na trh prebehlo v marci 2013. V kombinácii s liraglutidom, analógom ľudského inkretínového hormónu GLP-1, sa stal degludek súčasťou prípravku Xultophy. Ten sa podáva raz denne subkutánne, môže sa podávať kedykoľvek v priebehu dňa. Medzi jednotlivými podávaniami injekcie musí byť vždy odstup aspoň 8 hodín. Maximálna denná dávka lieku Xultophy je 50 dávkovacích jednotiek (50 jednotiek inzulínu degludek a 1,8 mg liraglutidu. Počítadlo dávky na pere ukazuje počet dávkovacích jednotiek. Merania ukázali, že zo 100 pacientov  až 39 pacientov liečených Xultophy dosiahne HbA1c <7.0% (53 mmol/mol), je bez hypoglykémie a prírastku hmotnosti. Z pacientov na bazálnom inzulíne dosiahli tieto výsledky iba ôsmi.

    Prvý blok prednášok zakončil prof. PharmDr. Ján Kyselovič, ktorý nadviazal na tému vakcinácie a jej súčasného stavu. „Vakcíny sú šokujúcou terapiou – vezmeme najväčší patogén, akého ľudstvo pozná, snažíme sa ho dopraviť do zdravých ľudí, vpraviť to do imunitného systému, ktorý je veľmi zložitý a nevieme ho úplne pochopiť a očakávame, že tomu organizmu sa nestane vôbec nič, že ten liek bude mať 100% účinnosť,“ začal svoju prezentáciu prof. Kyselovič a dodal: „vakcíny sú na hrane nášho poznania, no napriek tomu sme dokázali indikovať obrovské množstvo ochorení a zachrániť niekoľko miliónov životov.“ Očkovanie predstavuje najefektívnejšiu a najekonomickejšiu medicínsku intervenciu ochraňujúcu životy, udržiavajúcu dobré zdravie a vysokú kvalitu života. Podľa profesora je však veľmi náročné vôbec dokázať, že očkovanie funguje, najmä v dnešnej demokratickej spoločnosti, kde ľudia rozhodujú takmer o všetkom vrátane očkovania svojich detí. Počiatky vakcinácie pritom siahajú až do starovekého Grécka, kedy už lekári vedeli, že pacienti, ktorí prežili kiahne, ich už nikdy nedostali. V roku 1796 Dr. Edward Jenner pripravil vakcínu proti kiahňam a odvtedy sa použitie vakcín stalo nepostrádateľné pre eradikáciu mnohých ochorení. O 216 rokov neskôr už bolo registrovaných viac ako 70 vakcín proti približne tridsiatim mikróbom. „Škála vakcín je veľmi veľká, každý rok pribúdajú nové. O vakcínach sa neuvažuje len v prípade infekčných ochorení, ale aj proti rakovine a začína sa uvažovať o očkovaní proti ateroskleróze,“ uviedol prof. Kyselovič a neobišiel ani problematiku očkovania proti chrípke. Štúdia z roku 2001 potvrdila tieto prínosy: znížená hospitalizácia až o 79%, zníženie úmrtnosti až o 80%, zníženie ochorenia na akútne respiračné ochorenia o 56% a zápalu pľúc o 53%, pokles návštev zdravotníckych zariadení až o 44%, o 25% nižšia spotreba antibiotík pri komplikáciách chrípky a nižšie náklady na terapiu a zdravotnícku starostlivosť. Rezonujúca je aj téma konjugácie a významu proteínového nosiča. Imunogenita bakteriálnych polysacharidov ako vakcín je významne zvýšená konjugáciou s proteínovými nosičmi. V klinike sa v súčasnosti využívajú  proteínové nosiče s CRM, tetanus toxoid, diphtheria toxoid, Neisseria meningitidis vonkajším membránovým komplexom a Hemophilus influenzae proteínom D. Existujú individuálne proteíny s jediným alebo viacerými polysacharidmi, ako aj konjugácia s viacerými nosičovými proteínmi. Konjugované vakcíny zabezpečujú prevenciu infekcií vyvolanými Hemophilus influenzae typu b, Streptococcus pneumonia a Neisseria meningitidis. Cielené klinické štúdie stanovili špecifické charakteristiky pre jednotlivé vakcíny, ich schopnosť indukcie imunitnej odpovede a pamäte, protilátkovú aviditu a maturáciu avidity. Najvýznamnejší klinický benefit sa dokumentoval v aktivácií infantilného a senilného imunitného systému detí a starších pacientov.

    Doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD. MPH z Farmaceutickej fakulty UK vo svojej prezentácii dokázal, že je možná inovácia aj v dávno známom renín-angiotenzínovom systéme. Dr. Klimas objasnil, čo je srdcové zlyhanie a aké sú ciele farmakoterapie pri akútnom zlyhaní srdca alebo pri jeho chronickom zlyhávaní.

    Ďalšiu zo série prednášok odprezentoval konateľ spoločnosti NR SYS Ing. Jozef Fiebig. Narozdiel od ostatných prednášajúci sa na problematiku IPL pozrel z technologického hľadiska, pretože aj to je jeden z atribútov, ktoré prispievajú k udržateľnosti a následnej spokojnosti zákazníka. Keďže pre dnešnú dobu je charakteristická zrýchlenosť služieb, aj v lekárňach sa personál snaží zákazníkovi čo najlepšie, no zároveň najrýchlejšie poradiť. Akákoľvek spojitosť so zdržovaním spôsobuje, že pacient opúšťa lekáreň a ide do inej, čo je pri dnešnej konkurencii mimoriadne jednoduché. „Úloha informačných systémov je hlavne v tom, aby sa zvýšila rýchlosť toho systému a aby nás čo najmenej zdržoval pri tom, čo máme robiť,“ uviedol Ing. Fiebig. Vykonal tak zber dát z 500 lekární na Slovensku a porovnal, ako sa predáva IPL oproti HVL. Kým pri hromadných liečivách ide o množstvo 100 000 balení za mesiac, pri IPL hovoríme iba o troch stovkách balení. Je teda logické, že takýto predaj IPL nie je efektívny a nemusel by tak byť povinný v každej lekárni. „Ja som absolútne presvedčený, že by sa malo vyrábať, akurát si myslím, že by niekto mal rozmýšľať, kde to by to IPL malo byť. Mali by schváliť väčšie centrá lekární, kde to aj má význam.“ Následne ponúkol Ing. Fiebig prehľad 3 typov evidencie: 1. Evidujú sa len suroviny a odpisujú sa na základe inventúry. Nevýhodou je nulová štatistika, pretože evidencia ide podľa poisťovne a tá je podľa predajnej ceny 2. Evidujú sa suroviny a aj výrobky, no táto možnosť je najprácnejšie a vhodná najmä pre lekárne s vysokým obratom IPL. 3. Výroba prebieha priamo v kase. Zo všetkých variantov je najpomalšia, vhodná pre lekárne, ktoré chcú presnú evidenciu odpisu surovín. Vhodným riešením by teda podľa Ing. Fiebiga bol dotykový systém Pharmacy HITT, a to hneď z viacerých dôvodov – rýchlejšia obsluha, lepšia orientácia pomocou obrázkov, ľahšia práca s internetom atď.  Ako výpočtár však vidí veľký nedostatok aj v tom, že za celých 25 rokov neexistuje v poisťovni číselník surovín: „Ak ho nemáme, my výpočtári sa nevieme rozprávať.“ Nádej na lepšiu a rýchlejšiu komunikáciu by mohol priniesť systém eHealth, no ani prechod na moderné zdravotníctvo, ktoré bude možno o rok a pol realitou, podľa Ing. Fiebiga problém s IPL nevyrieši.

    V poradí tretí blok prezentácii otvorila Mgr. Jana Nemcová s témou nových liekových foriem a nových surovín pre magistraliter prípravu. Na úvod pripomenula dôležitosť magistraliter prípravy a jej uplatnenie všade tam, kde je nedostatok registrovaných liekov. Magistraliter nám umožňuje vyrobiť alternatívne liekové formy pre rôzne skupiny pacientov a vďaka  novým liekovým formám môžeme pripravovať individualizovanú terapiu. Následne Mgr. Nemcová predstavila niekoľko nových vehikul. Sú to 4 základy: penový, základ pre transdermálne podanie, základ pre prípravu suspenzie a hydrofilný masťový základ. Základ pre prípravu liečivej peny bol špeciálne vyvinutý pre liečivú látku MINOXIDIL, ktorú môžeme použiť do základu prípravy peny samostatne alebo v kombinácii s celou radou iných liečivých látok. Základom pre transdermálne podanie je emulzia o/v s obsahom fosfolipidov zo sójového lecitínu, ktorá umožňuje prienik liečiva skrz vrstvy kože. Využíva sa pre systémovú aplikáciu liečiv alebo topicky pre hĺbkovú penetráciu v mieste účinku. Tretím základom je suspenzné vehikulum SyrSpend, ktoré môžeme nájsť v troch variantoch – ako tekutú formu k okamžitému použitiu, ako práškovú formu bez konzervantov s kyslým Ph a ako práškovú formu bez konzervantov so zásaditým Ph. Štvrtý základ, ktorý môžeme označiť ako univerzálny krémový základ, nájdeme na trhu pod názvom BasiFarm crm. (v nemeckom receptári ako Basiscreme DAC). Tento základ sa môže použiť samostatne na suchú pokožku, pri svrbení, atopickej dermatitíde či psoriáze. V magistraliter príprave sa využíva pri výrobe prípravkov s protizápalovým a antiinfekčným účinkom. Na záver prezentácie informovala Mgr. Nemcová o vznikajúcej európskej platforme pre oblasť pediatrie, ktorej cieľom je vytvoriť receptár pediatrických prípravkov a zjednotiť tak poznatky členských krajín.

    O súčasnej situácii magistraliter príprave v Českej republike hovoril PharmDr. Zbyněk Sklenář, Ph.D, MBA. Podľa neho má príprava IPL stále nezastupiteľné miesto v terapii, možno tak liečbu individualizovať a „ušiť ju“ pacientovi na mieru. Dr. Sklenář tiež uviedol, že o.i. v súčasnosti magistraliter prípravou riešia nielen dočasný výpadok HVL, ale aj úplné ukončenie jeho výroby. Predstavil aj novinky, s pomocou ktorých možno vyrábať nové receptúry. Ide napr. o dimetikon, roztok mliečnanu sodného či čistený mandľový olej (boli dostupné už skôr, ale nepropagované). Novo dostupnými surovinami od roku 2010 sú napr. triamcinolon-acetonid, betamethason-dipropionát, gentamicin-sulfát a mnoho ďalších, avšak pri gentamicine dr. Sklenář jednoznačne odporúča, že sa treba k nemu správať ako k rezervnému antibiotiku. V žiadnom prípade to neznamená, že by sa mohol rozširovať a neúčelne používať do ML prípravkov. V posledných piatich rokoch prišli na trh aj nové adjustačné obaly, napr. Unguatorový kelímok, odmerná striekačka, liekovka s ústnym aplikátorom a s rozprašovačom. V rámci kožnej magistraliter receptúry pribudli aj krémy Panthesil, Panthemag či Konopan. Možno pripraviť aj ušné kvapky s klotrimazolom na liečbu mykóz vonkajšieho zvukovodu či nistatatinovú izotonickú suspenziu na liečbu orálnych a slizničných kandidóz.

    Tretí blok prednášok v rámci Dňa mladých lekárnikov uzavrel prezident Českej lekárnickej komory PharmDr. Lubomír Chudoba. Ako na začiatok prezentácie uviedol, o otázke zotrvania IPL v lekárňach diskutovala ČLeK už pred rokmi a pravdepodobne tomu nebude inak ani v blízkej budúcnosti. On sám si však myslí, že lekárne sa budú špecializovať nielen v otázke IPL, ale aj poradenstva: „Bude to z našej strany podporované, pretože je treba, aby i lekáreň mala motiváciu osloviť čo najširšiu skupinu pacientov.“ Je však zrejmé, že medzičasom lekárne minimalizovali prípravu IPL, hlavným dôvodom je ekonomika. Základom pre českú komoru tak zostáva garantovať a šíriť dostatočný počet akcií v rámci celoživotného vzdelávania, v minulom roku to bolo približne 150 vzdelávacích podujatí. Druhou formou sú garantované kurzy, kde ľudí pripravujú na uvedené typy činností, ktoré potom vyúsťujú práve do spomínanej poradenskej činnosti a lepšej komunikácie s pacientom v otázkach prevencie, screeningu a pod. Ide najmä o kurzy znižovania hmotnosti, odvykania od fajčenia či kurz o Alzheimerovej chorobe. V spolupráci s Českou všeobecnou zdravotnou poisťovňou vznikol aj pilotný projekt „Lekárnik – odborný poradca“, v ktorom sa ČLeK zaviazala poskytnúť 4 témy, ktoré vychádzajú zo spomínaných garantovaných kurzov: odvykanie od fajčenia, liekové poradenstvo, starostlivosť o geriatrických pacientov a dia screening. „Začiatkom roka sme si vyskúšali kampaň úplne iného typu – chceli sme poukázať na to, že i na prvý pohľad super bezpečné lieky ako paracetamol nie sú až tak bezpečné. Občas sa totiž stane prípad, že dôvodom samovraždy je predávkovanie sa paracetamolom či skombinovanie viacerých voľnopredajných prípravkov s obsahom paracetamolu,“ vysvetlil PharmDr. Chudoba. Dôležitým cieľom však je, aby všetko úsilie vynakladané na skvalitnenie lekárnických služieb boli aj odmeňované. V súčasnosti je systém odmeňovania viazaný iba na základnú činnosť, teda výdaj liekov na predpis. Koncom roka 2014 sa podarilo presadiť možnosť odmeňovania výkonom aj pre farmaceutov, avšak ani po roku a pol nedošlo k zhode medzi predstavami ČLek, ministerstvom zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami.

    PharmDr. Anna Oleárová, PhD sa venovala problematike IPL v oftalmológii. Napríklad pri ťažkých formách bakteriálnych infekcií je problémom zlá prestupnosť ATB do rohovky, šošovky a sklovca. Keďže mnohé ATB nie sú na Slovensku dostupné vo forme očných liekov, je potrebná magistraliter príprava. V rámci prednášky odzneli aj dve zaujímavé kazuistiky – pri prvej bola liečená mykotická keratitída, v druhej akantamébová keratitída. V oboch prípadoch pomohlo k vyliečeniu IPL. Okrem dôkazov, že IPL má stále svoje opodstatnenie v terapii niektorých ochorení, dala doktorka prítomným pár rád ohľadom komunikácie s pacientom pri problémoch s očami a tiež popísala prípady, kedy je nutné poslať pacienta k lekárovi a nepodávať mu voľne dostupné prípravky.

    PharmDr. Vlasta Kákošová sa zamerala na problematiku farmakoterapie u detských pacientov. V súčasnosti sú problémom najmä nevhodné liekové formy, oneskorený prístup k inovatívnym liekom či riziko predávkovania či poddávkovania. Mnohé lieky sú vyrobené len pre dospelú populáciu, pre podanie deťom sa potom musia drviť, suspendovať a pod. Pre nedostatok liekov pre pediatrické účely existujú viaceré dôvody. „Bolo by však jednoduché viniť farmaceutické spoločnosti z toho, že nevykonávajú dostatočný výskum a vývoj, aby prispôsobili lieky potrebám detskej populácie. Táto neochota vyplýva z dlho prevládajúcej spoločenskej a etickej paradigmy, že deti by mali byť pred klinickým výskumom chránené. K zmene došlo až v posledných dvoch desaťročiach, a v súčasnosti prevláda názor, že klinický výskum je potrebný v záujme lepšej ochrany detí.,“ uviedla dr. Kákošová. Dôležitý krok k zlepšeniu situácie podľa nej predstavuje vývoj vhodných liekových foriem a realizácia klinických štúdií aj na detskej populácii, samozrejme, s rešpektovaním práv dieťaťa, ktoré sú nadradené nad medicínsky výskum.

    Predposlednú prednášku v rámci Dňa mladých lekárnikov mala PharmDr. Mária Göböová, PhD. na tému Lieky a laktácia. Prostredníctvom materského mlieka sa do organizmu dostávajú nielen živiny, ale aj liečivá, ktoré užíva dojčiaca matka. Ako uviedla doktorka Göböová, medzi bezpečné lieky patria penicilíny, cefalosporíny, z makrolidových antibiotík do mlieka najmenej preniká roxitromycín. Naopak, neodporúča sa napr. ciprofloxacín. Z antihypertenzív je liekom voľby metoprolol, z antikoncepcie sú to gestagény. Dr. Göböová spomenula aj problém v získavaní informácii rodičkami – veľakrát totiž vyhľadávajú rady na rôznych internetových stránkach a u laktačných poradkýň. Je ale dôležité uvedomiť si, že laktačná poradkyňa nemá v porovnaní s laktačnou sestrou žiadne zdravotnícke vzdelanie.

    O družstve PLUS LEKÁREŇ a privátnej značke porozprával Mgr. Filip Max. PLUS LEKÁREŇ je družstvo, ktoré združuje súkromné lekárne vedené lekárnikmi. Vzniklo ako reakcia na zhoršujúcu sa situáciu na trhu. Cieľom družstva je zvýšiť ekonomiku nezávislej lekárne a jej konkurencieschopnosť. V roku 2015 sa podarilo sa družstvu podarilo splniť cieľ a priviedlo na trh svoju privátnu značku PLUS prípravkov. Celkovo bolo v roku 2015 do portfólia zaradených 18 produktov, medzi ktorými boli vitamíny, minerály, výživové doplnky, čaje a tehotenské testy. V roku 2016 do privátnej značky pribudli ak šumivé tablety, čaje a prípravky ako Drimon (vhodný na upokojenie a poruchy spánku), Diahelp (výborný ako podporná terapia diabetu), Beauty Plus (terapia zameraná na zlepšenie kvality vlasov, kože a nechtov) a Gravit (určený pre tehotné ženy proti nevoľnostiam a ako podpora tvorby materského mlieka). Výrobky pre družstvo PLUS LEKÁREŇ vyrába česká rodinná firma MedPharma , šumivé produkty pripravuje firma Vitar a čaje pochádzajú od firmy Herbex, ktorá na slovenskom a českom trhu pôsobí už 25 rokov. Ako uviedol Mgr. Max na záver: „Pre nás farmaceutov je dôležitá jedna vec. Tomu, čo predávame, chceme aj veriť.  Naše prípravky sme podrobili rozboru v laboratóriách v Spišskej Novej Vsi a výsledky boli viac než pozitívne. V rozboroch sa zisťovala kvantitatívna prítomnosť účinnej látky a výsledok znel jednoznačne –  čo je na škatuľke, je aj v prípravku.“

    Poslednú prednášku na tému Liek ako prirodzená súčasť domácnosti odprezentovala PharmDr. Miroslava Snopková.  Predstavili kampaň Slovenskej lekárnickej komory s názvom Kto má kľúče od skrinky s jedmi?, cieľom ktorej je najmä edukácia laickej verejnosti. V rámci tejto iniciatívy bola vydaná aj publikácia pre odbornú verejnosť a informačný leták pre domácnosti. Ako uviedla doktorka Snopková, V SR sa ročne zbytočne intoxikuje vyše 4 000 ľudí, pričom viac ako polovicu tvoria deti. Je preto veľmi dôležité dbať na zásady správneho a bezpečného uchovávania liekov. V rámci prednášky tiež vymenovala niekoľko odporúčaní pre skladovanie, uchovávanie, užívanie a znehodnocovanie liekov, ktoré sa nachádzajú v našich domácich lekárničkách.


    Spracovala: Bc. Dominika Cifrová

    Foto: Ivan Zajac