• 12 FEB 18
    UNIPHARMA aj tento rok reklamným partnerom podujatia 22. sympózium z dejín farmácie

    UNIPHARMA aj tento rok reklamným partnerom podujatia 22. sympózium z dejín farmácie

    História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.

    Marcus Tullius Cicero

    Sympózium s témou Dejiny lekárnictva, medicíny aveterinárneho lekárstva na Slovensku a v strednej Európe sa uskutočnilo 6. októbra 2017 v nádherných priestoroch historickej budovy Východoslovenského múzea v Košiciach. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – Katedry lekárenstva a sociálnej farmácie, Východoslovenského múzea vKošiciach  – Klubu dejín farmácie, medicíny a veterinárskeho lekárstva, UNIPHARMY – 1. slovenskej lekárnickej akciovej spoločnosti a Slovenskej lekárnickej komory.

     

    Na úvod sa pred publikum postavil RNDr. Anton Bartunek. Pripomenul, že sympózium sa koná pri príležitosti 145. výročia založenia východoslovenského múzea v KE a zároveň pri príležitosti 50. výročia podpisu dohody o spolupráci medzi Lekárenským oddelením KÚNZ Košice a Východoslovenským múzeom Košice. Privítal tiež vzácnych hostí, organizátorov, prednášajúcich a všetkých prítomných.

    na foto zľava: PharmDr. Ondrej Takáč, prof. MVDr. Jaroslav Legáth, CSc., vedúci ústavu toxikológie, vedúci katedry farmakológie a toxikológie, UVLF, KE, RNDr. Anton Bartunek, katedra lekárenstva a sociálnej farmácie, UVLF, KE

    PharmDr. Ondrej Takáč v zastúpení generálneho riaditeľa UNIPHARMY vo svojom príhovore vyjadril, že: „Nesmierne si vážime spoluprácu s RNDr. A. Bartunekom, ktorý je naším najvýznamnejším historikom dejín farmácie. Plne si v našej spoločnosti uvedomujeme, že riešenie aktuálnych problémov v lekárenstve je podmienené znalosťou histórie farmácie. Unipharma už 25 rokov stojí na strane nezávislých lekárnikov a bojuje za ich postavenie v kontexte dejín SR i EU – odmietaním liberalizácie, tlakom na reguláciu lekárenstva a podporou snáh za návrat k pôvodným hodnotám tohto nádherného povolania. Pamätajme, že filozofia bez histórie je slepá, história bez filozofie je prázdna – vážme si preto samých seba i tých, ktorí písali naše dejiny a buďme ich pozornými žiakmi nielen na dnešnom sympóziu, ale v priebehu celej profesionálnej kariéry.“

    Po úvodných slovách prišla na rad prednáška Morové spisy Samuela Spillenbergera od autorov Katharina Bočkayová a doc. PhDr. František Šimon, CSc. (FiF UPJS Košice, Katedra romanitstiky).

    Prednášku Zdravotnícka situácia po skončení druhej svetovej vojny a zásobovanie krajiny a obyvateľstva liekmi PhDr. RNDr. Richarda R. Senčeka, PhD., ktorý sa nemohol sympózia zúčastniť, odprezentoval Mgr. Radoslav Suchovič. Nasledovala prednáška PharmDr. Jana Babicu, Ph.D. a Mgr. Jindřicha Koldu – Federace slovanského lekárnictva (1928 – 1938).

    Prvý blok bol zakončený prednáškou RNDr. Bartuneka pod názvom Pôvodom slovenský lekárnický rod Gajovcov a jeho význam pre dejiny chorvátskej farmácie a kultúry, ktorú ste si mohli prečítať v predchádzajúcom čísle časopisu Lekárnik.

    Na foto bratia Herzovci a PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová

    Po prestávke prítomných zaujala prednáška Lekárnik Leo Herz v Kežmarku, s ktorou sa predstavila riaditeľka múzea v Kežmarku, Mgr. Erika Cintulová. Zaujímavosťou bolo, že sa sympózia zúčastnili aj dvaja z troch synov Lea Herza, Rudolf a Ladislav. Tretí z nich, Juraj, je významným režisérom pôsobiacim v Prahe. Po prednáške vystúpil so svojimi spomienkami na otca aj p. Rudolf Herz. Ako zaujímavosť uviedol aj trefné poznámky k neznámym podrobnostiam otcovho života.

    Po nej odznela prednáška PhDr. Aleny Kredatusovej, vedúcej Spišského archívu v Levoči, Významní levočskí lekári a lekárnici v 17. – 19. storočí. Mgr. Lucia Krchnáková, PhD. z Múzea mincí a medailí NBS v Kremnici predniesla tému Z dejín kremnickej lekárne. Budovanie a perspektívy farmaceutickej zbierky Slovenského banského múzea priblížil PhDr. Daniel Harvan zo Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Nakoniec vystúpili s prednáškou Historická lekáreň vo Východoslovenskom múzeu Košice PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD. (VM Košice) a MUDr. Marta Jiroušková, CSc. (Klub dejín medicíny VM Košice).

    Všetky prednášky budú postupne publikované v časopise Lekárnik v rámci rubriky Dejiny lekárnictva.

    Povedali o sympóziu:

    Redakciu zaujímalo, ako hodnotia sympózium účastníci, prednášajúci, ale aj organizátori. Chceli sme tiež vedieť, ako sa líšia české a slovenské sympóziá s témou histórie farmácie.

     

    Mgr. Lucia Krchnáková, PhD, odborný pracovník – Múzeum mincí a medailí NBS, Kremnica

    Na tomto konkrétnom type sympózia som bola prvýkrát. Mne sa páčilo, prišla som na pozvanie Dr. Bartuneka, ktorý vedel, že publikujem v rámci tejto oblasti, preto ma oslovil, aby som sa zúčastnila, keďže by to mohlo byť užitočné pre obidve stany. Myslím, že to dobre dopadlo a vyzerá to tak, že do budúcnosti by som sa mohla zúčastňovať pravidelnejšie.

    Mgr. Ladislava Valášková, vedúca českého farmaceutického múzea v Kukse

    Slovenského sympózia sme sa po prvýkrát zúčastnili minulý rok, teraz sa z toho stala tradícia. Slovenským kolegom trošku závidím, v porovnaní s obsahom sympózií, ktoré sa konajú v Čechách, že sa históriou farmácie alebo lekárenstva zaoberajú kolegovia nefarmaceuti, ktorí vždy do toho vnesú trošku iný pohľad na túto problematiku. Čo je veľmi dobré, pretože ten odbor sa týmto rozvíja. To bolo dnes vidieť na príspevkoch, hlavne kolegyne z Kremnického múzea, ktorej prednáška ma veľmi zaujala.

    MUDr. Marta Jiroušková, CSc., Klub dejín medicíny VM Košice

    Pravidelne chodím na toto sympózium, ale aj na všetky sympóziá týkajúce sa medicíny, farmácie, veterinárneho lekárstva. Myslím, že bolo veľmi vydarené. Mnohé podnetné, originálne práce sme si tu vypočuli a splnilo svoj účel.

    PharmDr. Jan Babica, Ph.D., České farmaceutické múzeum – stredisko farmaceutickej fakulty Univerzity Karlovy v Hradci Králové.

    Tento rok sa som sa zúčastnil prvýkrát. Veľmi sa mi páčilo, som rád že som prišiel. Musel som oceniť, že sa organizátorom podarilo osloviť aj nefarmaceutov, odborníkov, profesionálnych historikov z iných múzeí alebo inštitúcii, ktorí sa venujú dejinám zdravotníckych odborov. Druhá vec, ktorú oceňujem je, že sa sympózia zúčastnili ako diváci aj študenti. Keď porovnám sympóziá na Slovensku a v ČR, zdajú sa mi pomerne podobné, čo považujem za klad. Trápia nás predpokladám rovnaké problémy – nie je jednoduché osloviť dostatočný počet účastníkov, vyzerá to, ako keby v posledných rokoch záujem o dejiny farmácie upadal. Tiež sa snažíme oslovovať odborníkov aj mimo oblasť farmácie, dr. Bartunekovi sa to tento rok podarilo viac ako u nás. Rád sa zúčastním znovu.

    PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD., VM Košice

    Tohtoročné sympózium by som zhodnotila skôr ako komorné stretnutie farmaceutov. Teším sa, že 22. sympózium z dejín farmácie sa nám podarilo uskutočniť v zrekonštruovanej historickej budove Východoslovenského múzea v Košiciach, ktoré sa tohto roku dožíva 145 rokov. Sympózií z dejín farmácie sa osobne rada zúčastňujem, keďže tejto krásnej téme sa venujú zaujímaví a príjemní ľudia. Na tohoročnom sympóziu ma zaujala hlavne kvalita odznených príspevkov.

     

    Vyspovedali sme tiež organizátora sympózia, RNDr. Bartuneka.

    Minulý rok sa 21. sympózium konalo na Univerzite veterinárneho lekárstva, tento rok sme sa stretli v krásnych priestoroch múzea. Prečo ste zmenili miesto konania a kde sa vám sympózium páčilo viac?

    Už keď sme pred rokom pripravovali 22. sympózium, tak sme boli v pravidelnom kontakte s riaditeľom Východoslovenského múzea (VM) v Košiciach Dr. Robertom Pollákom. Toto múzeum je už takmer štyri desaťročia poskytovateľom priestorov a zárukou činnosti svojich troch klubov: Klubu dejín farmácie, Klubu dejín medicíny, ktorý vznikol o deväť rokov neskôr a Klubu veterinárskeho lekárstva. Minuloročné sympózium sa symbolicky konalo v aule Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach jednak preto, že univerzita bola hlavným usporiadateľom sympózia, ale aj z dôvodu, že rok 2016 bol rokom jubilejným, uplynulo vtedy totiž desať rokov od založenia študijného odboru farmácia na tejto škole. Navyše, slovenské sympóziá z dejín farmácie boli od svojho založenia usporiadavané v mnohých mestách Slovenska (Prešov, Košice, Detva, Stará Turá, Bratislava, Bardejovské Kúpele, Červený Kláštor a i.), nie sú teda viazané na jedno jediné miesto konania. Už pri príprave minuloročného sympózia ma oboznámil riaditeľ VM s novo rekonštruovaným priestormi v podkroví historickej budovy múzea, architektonicky veľmi vydarenými a modernými, ktoré mi veľmi imponovali. Súčasne už vtedy nám bolo ponúknuté, aby sme budúce, teda tohoročné sympózium zorganizovali práve tam. Samotný priestor a jeho podnetná podoba neboli však jediným dôvodom, prečo sme túto ponuku s radosťou akceptovali: VM Košice si t. r. pripomína 145 rokov od svojho založenia a toto ojedinelé jubileum skĺbené s našim sympóziom vhodne zapadli do jeho osláv. 145 rokov činnosti múzea dokumentuje o. i. aj fakt, že Košice boli odjakživa veľmi kultúrnym mestom. Dôležitý je však ešte aj ďalší moment, ktorý prispel k tomu, že tohoročné sympózium sa konalo na pôde múzea, moment, ktorý zrejme nemá v európskom priestore obdobu: je to dlhoročná vzájomne prospešná spolupráca medzi touto múzejnou inštitúciou a lekárnikmi – historiografmi: v roku 1967, teda pred polstoročím, uzavrelo VM s Lekárenským oddelením KÚNZ Košice písomnú zmluvu o vzájomnej spolupráci v prospech záchrany cenných farmaceutických historických artefaktov a v prospech bádania v oblasti dejín farmácie.

    Päťdesiat rokov tejto nepretržitej činnosti položilo v rámci celého Slovenska základy inštitucionalizácie nielen bádania, ale aj jeho výsledkov v podobe vzniku pravidelnej klubovej činnosti, v mnohoročnej existencii Weberových dní, sympózií z dejín farmácie, akvizícii mnohopočetného farmaceutického zbierkového fondu, z ktorého najzaujímavejšie artefakty, najcennejšie exponáty, sú verejnosti už tri desaťročia predstavované vo forme historickej lekárne v rámci Umelecko-historickej expozície VM. To, čo som vymenoval je iba vzorkou toho, čo vzniklo za polstoročie existencie spomenutej zmluvy, tvorí to iba kostru našej činnosti.

    A kde sa mi páčilo viac? Sympóziá vnímam a hodnotím skôr po obsahovej stránke, prostredie tvorí „iba” ich – ale veľmi dôležitý rámec. Príspevky na sympóziách v roku 2016 a rovnako v tomto roku boli vysoko odborné, profesionálne zvládnuté, priniesli kvantum nových poznatkov, ktoré výrazne obohatili naše znalosti o histórii slovenského, resp. československého lekárnictva. To je ich najväčší prínos. Každopádne aj priestory rokovania uchvátili umelecké cítenie účastníkov, je to nepopierateľné pozitívum. Náš dlhoročný partner – VM Košice – nám opäť vytvoril skvelé prostredie na tvorivú prácu. Rokovanie a jeho úspech podporili svojou prítomnosťou i prívetmi prorektorka UVLF prof. MVDr. Zita Faixová, PhD. a „domáci pán”, riaditeľ VM dr. Robeert Pollák a v zastúpení generálneho riaditeľa Unipharmy Dr. Tomislava Jurika, CSc. aj Dr. Ondrej Takáč z prešovskej pobočky. Osobitne je potrebné vyzdvihnúť nielen tradične osobnú prítomnosť pracovníkov Unipharmy, ale aj jej veľký podiel na materiálno-organizačnom zabezpečení sympózia. Práve tento aspekt – všemožná podpora aktivít slovenských farmaceutických historiografov – je pre nás morálne a existenčne mimoriadne cenná.

     

    Čím sa 22. sympózium líšilo od tých predchádzajúcich? Čím bolo výnimočné?

    Pred niekoľkými rokmi sa nám podarilo zaangažovať do aktívnej činnosti v prospech slovenskej farmaceutickej historiografie a prezentácie výsledkov jej bádania viacero historikov z mimofarmaceutickej oblasti. Nie je to len dôsledok dlhoročnej absencie kvalitného vzdelávania budúcich farmaceutov v tejto sfére, v tejto farmaceutickej vedeckej disciplíne, dôsledok praktickej neexistencie diplomových a rigoróznych prác s touto tematikou, ale, žiaľ, aj absolútneho nezáujmu strednej a mladej generácie slovenských lekárnikov o históriu svoje vlastnej profesie. (Konečne, prejavuje sa to aj na ich mizivej účasti na našich, aj v zahraničí veľmi oceňovaných akciách. Toto tvrdenie však platí nielen pre slovenské, ale aj celosvetové pomery: kým pred tromi desaťročiami sa napr. na svetovom kongrese v Paríži zúčastnilo vyše 1 200 farmaceutov z celého sveta, na tohoročnom vo Varšave to bolo z tohto počtu iba desať percent… Tieto fakty sú výrečné sami osebe, nemám chuť ich komentovať. A existujúce pomery a až nevraživé medziľudské vzťahy, panujúce v slovenskom lekárnictve a ktoré majú na to tiež svoj nemalý vplyv, o to menej. Ešte na to nedozrel čas, som iba pozorovateľom). Už z vyššie spomenutého sa odvíja naša tendencia nadväzovať kontakty s profesionálnymi archivármi, múzejníkmi a historikmi, filozofmi a lingvistami, ktorí sa buď systematicky alebo okrajovo venujú aj dejinám farmácie. Sú to napospol vysokokvalifikovaní odborníci, pochádzajúci z univerzít alebo praxe, ktorí sú napriek tomu ochotní – bez pocitu akejsi nadradenosti – komunikovať a radiť sa s nami o špecifikách farmácie, o jej terminológii, súvislostiach jej historického vývoja. Spolupráca s nimi – nielen
    v rámci prezentácie výsledkov ich bádania na našich sympóziách – je skvelá a veľmi perspektívna. Tento náš dnes už systematický trend sa naplno prejavil aj na ich väčšinovej aktívnej účasti na 22. sympóziu z dejín farmácie. Napokon, všetci sa o organizácii sympózia a jeho vysokej odbornej a spoločenskej úrovni vyjadrili v superlatívoch. Je to o to cennejšie, že výsledky ich bádania odznievajú aj na ďalších vysoko profesionálne zameraných vedeckých fórach. Potešiteľné je tiež, že stálymi účastníkmi našich sympózií sú aj naši veľmi vítaní českí kolegovia a my im túto priazeň s radosťou opätujeme.

     

    Plánujete už aj 23. sympózium? Ak áno, na čo sa môžeme tešiť?

    Čo sa týka budúcoročného sympózia a jeho programu, nechceme to vopred zverejňovať, nakoľko je to ešte predmetom rokovaní. Už teraz sme však presvedčení, že opäť bude jedným z vrcholov našich snažení v tejto oblasti. Verím, že spolu s ďalšími významnými spoluorganizátormi opäť pripravíme skvelú akciu. A že Unipharma a redakcia časopisu Lekárnik so svojou vysoko odborne, na vedeckom základe prezentovanou rubrikou Z dejín slovenského lekárnictva, bude opätovne pri tom. Že bude pokračovať v mapovaní tejto časti histórie slovenského lekárnictva 21. storočia.

     

    My za redakciu musíme povedať, že sa opäť veľmi radi zúčastníme tohto výnimočného podujatia. Dozvedeli sme sa množstvo informácii, ktoré nás obohatili a ktoré postupne prinesieme čitateľom a veríme, že tým presvedčíme milovníkov histórie farmácie, aby sa sympózia budúci rok aktívne zúčastnili. n

    Po sympóziu zúčastnení navštívili expozíciu Košického zlatého pokladu v historickej budove VM, následne sa presunuli na prehliadku historickej lekárne v umelecko-historickom oddelení múzea, ktorú môžete vidieť na obrázku. Zaujímavou bola aj nádherná historická pokladňa.

     

    Spracovala:

    Mgr. Ing. Denisa Ižová

    foto: autorka