• 10 NOV 16
    Slovenské zdravotníctvo 2016

    Slovenské zdravotníctvo 2016

    Konferencia Slovenské zdravotníctvo 2016 sa konala dňa 20. 9. 2016 v Bratislave v hoteli Devín. Bolo s ňou spojené aj udeľovanie ocenení TOP inovácie. Účasť prisľúbil i minister zdravotníctva JUDr. Ing. Tomáš Drucker, ktorý sa na nej nakoniec nezúčastnil.. Program konferencie zahŕňal tri okruhy tém, pričom prvý okruh sa zameral na liekovú politiku novej vlády, druhý mal názov „Vývoj medicíny napreduje. Aj u nás“. Tretí okruh sa venoval stavu slovenských nemocníc pod názvom „Slovenské nemocnice. Kedy dobehneme Európu?“

    Prvý okruh prednášok pod názvom Lieková politika novej vlády otvoril PharmDr. PhDr. Matej Petrovič, Riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky, MZSR s témou Nové opatrenia v liekovej legislatíve. Pocítia zmenu pacienti alebo aj lekárnici? Ako povedal, nedostatok liekov je jednou z hlavných tém počas SK PRES 2016. Hovoril o dvoch okruhoch – o Novele zákona o lieku a o vstupe inovatívnych liekov do systému. Iniciatívou Ministerstva zdravotníctva sú novely k vývozu liekov a príprava legislatívnych úprav súvisiacich s kategorizáciou liekov. Hlavnými legislatívnymi zmenami v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach s platnosťou od 1. 1. 2017 sú:

    • sortiment liekov s reguláciou vývozu sa zúžil iba na kategorizované lieky,
    • vývoz kategorizovaných liekov sa umožňuje len držiteľovi registrácie lieku,
    • zrušuje sa povinnosť notifikovať vývoz 30 dní pred vývozom a nahradzuje sa povinnosťou do siedmich dní od vývozu oznámiť vývoz ŠÚKL-u,
    • zrušuje sa oprávnenie pre ŠÚKL zakázať vývoz lieku, ak je liek nedostatkový v SR.

     

    „Neriešime touto novelou len vývoz liekov, ale zároveň sme sa snažili riešiť aj dostupnosť liekov a to zavedením systému mimoriadnych dodávok do lekární,“ povedal prednášajúci.

    Ďalej sa tiež ukladajú povinnosti plnenia služby vo verejnom záujme držiteľovi registrácie kategorizovaného lieku, ktorými sú:

    • vytvoriť a prevádzkovať informačný systém na zabezpečenie automatizovaného elektronického zadávania, prijímania a potvrdzovania objednávok kategorizovaných liekov,
    • zabezpečiť dodanie kategorizovaného lieku do lekárne do 48 hodín od doručenia objednávky od lekárne, ak lekáreň preukáže potrebu výdaja kategorizovaného lieku pacientovi formou anonymizovaného lekárskeho predpisu priloženého k objednávke,
    • vypúšťa sa možnosť spätného predaja kategorizovaných liekov veľkodistribútorovi,
    • v prípade nesplnenia povinnosti bude držiteľovi registrácie a lekárni uložená pokuta, pri opakovanom porušovaní nových pravidiel bude možné veľkodistribútorovi a lekárni zrušiť povolenie na činnosť.

     

    „Veríme, že možno reguláciou nadmerného alebo špekulatívneho vývozu a tiež týmto opatrením sa dostanú od januára lieky pacientom. Kontrolu nastavíme tak, aby bola účinná. Pokuty sú v tejto novele vysoké“.

    Petrovič sa vyjadril tiež k dostupnosti inovatívnych liekov a priblížil, že ministerstvo zdravotníctva plánuje zmenu zákona 363/2011 Z. z. a iných právnych predpisov s úmyslom zlepšiť nasledovné oblasti:

    • zlepšiť dostupnosť inovatívnych liekov,
    • reguláciu výnimiek,
    • reguláciu špeciálneho zdravotníckeho materiálu,
    • transparentnosť procesov.

     

    „Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá sa bude tvorbou právnych predpisov zaoberať,“ uzavrel svoju prednášku M. Petrovič.

    Téme Verejné lekárne vs. sieťové sa venoval PharmDr. Norbert Chano, 2. viceprezident SLeK. Prednášku otvoril vysvetlením, čo je verejná lekáreň a čo zahŕňa poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Na niekoľkých grafoch a tabuľkách ukázal stav lekárenstva v EÚ (počet lekární na 100 tis. obyvateľov v jednotlivých štátoch, absolútny počet lekární v členských krajinách PGEU, vývoj počtu lekární v rokoch 2012-2014, druh vlastníctva lekární a reguláciu vlastníctva verejných lekární). Priblížil aj situáciu v lekárenstve v Maďarsku, ktoré prešlo veľkou zmenou a kde od 1. 1. 2011 môže novú lekáreň otvoriť iba lekárnik (fyzická osoba). Ku kritériám na vznik nových lekární patrí tiež pravidlo, že existujúce lekárne vlastnené nelekárnikmi majú prechodné obdobie od 1. 1. 2011 do 1. 1. 2017, v rámci ktorého musia lekárnici prevziať viac ako 51 percentný podiel vlastníctva lekárne. V niekoľkých grafoch prednášajúci znázornil stav lekárenstva v SR, (vývoj počtu lekární v SR 2000-2015, počet lekární podľa krajov SR). K téme združovanie lekární sa vyjadril nasledovne: „V blízkej minulosti sme sa stali svedkami toho, že aj nesieťové lekárne sa združujú do virtuálnych sietí a aliancií, aby boli ekonomickou protisilou sieťových lekární. Siete lekární sú nám známe, tu sú niektoré z nich: pod sieť Dr.Max patrí 233 lekární, pod BENU-50 lekární, pod Schneider – 24 lekární, pod Ganatrade – cca 20 lekární, pod Farmakol-55 lekární. Z virtuálnych sietí a aliancií môžeme spomenúť napr.: Partner (Phoenix) má cca 502 lekární, Plus lekáreň (Unipharma) má v prevádzke 463 lekární, Vaša lekáreň (Med-Art) – 248 lekární, Moja lekáreň (Pharmos) – 46 lekární, Top farma – cca 60 lekární, Družstvo lekární – cca 100 lekární. Virtuálne siete sa snažia týmito marketingovými aktivitami zlepšiť svoju ekonomickú pozíciu, zlepšiť svoje ekonomické ukazovatele a myslím si, že v konečnom dôsledku by sme nemali zabúdať na to,  že lekárne nie sú miestom obchodu, ale sú miestom poskytovania lekárenskej starostlivosti a odborných informácii. Aby sme vedeli zabezpečiť lekárenskú starostlivosť na vysokej úrovni, tak sme v roku 2013 začali pracovať na projekte Nedostupné lieky.“ Ďalej sa 2. viceprezident zameral na problém nedostatku liekov na Slovensku, na podnet ktorého vznikol projekt Nedostali ste Váš liek? Výskum sa uskutočnil v období od 1. 9. 2015 až do 31. 7. 2016. Do projektu sa zapojilo  365 lekární, z ktorých každá podala aspoň jedno hlásenie o nedostupnosti lieku. Na jednu lekáreň vychádzalo priemerne 19,7 hlásení. Spolu bolo podaných 7015 hlásení o nedostupných liekoch (6385 po úprave), ktoré zahŕňajú 462 druhov liekov. Až 4310 (67 %) hlásení bolo podaných na rovnaké druhy liekov (top 50). Trend nárastu počtu mesačných hlásení a zapojených lekární prebiehal nasledovne: v septembri 2015 výskum zaznamenal 35 hlásení/17 lekární, v júli 2016 to bolo 791 hlásení/116 lekární. Slovenská lekárnická komora pripravuje tiež v rámci Roka farmaceuta ako pomáhajúcej profesie osvetové kampane, ktoré sa tematicky zamerajú na tri oblasti: farmakoterapiu dojčiacich žien, farmakoterapiu detských pacientov, lieky v domácnosti.

    Po tejto prednáške vystúpila z publika PharmDr. Beata Valocká, (Únia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti Slovenskej republiky) a vyjadrila nespokojnosť s tým, akým smerom sa konferencia uberala. Viac z jej postrehov prinášame v ďalšom príspevku z tejto konferencie.

    Peter Kurák zo spoločnosti Dr. Max vo svojej prednáške Nedostupnosť liekov v lekárňach Dr. Max priblížil, aká je v nich situácia, ukázal schému reexportného reťazca a jeho dôsledok, ktorým je skutočnosť, že časť pacientov liek nedostane. Ako tiež uviedol, na Slovensku je zhruba 300 druhov chýbajúcich liekov, ktoré chýbajú naprieč celým liekovým spektrom, čo vedie k rizikám. Kritickou oblasťou je onkológia, kde lieky nie je možné nahradiť, chýbajú aj vakcíny pre povinné očkovanie. „Vývoz hraničí s etikou reexportných firiem, lebo odoberajú lieky slovenským pacientom ktorý sa k liečbe nedostanú,“ doplnil P. Kurák. Aktuálnymi projektmi v týchto lekárňach sú projekt Týždne dostupnosti, ale aj podpora diskusie novo navrhnutej legislatívy. Svoju prednášku ukončil otázkou – Regulácia reexportu-áno či nie? „Jednoznačne áno“.

    Legislativní návrh regulace reexportů v ČR bol témou, na ktorú sa zameral Filip Vrubel, senior manažér, česká kancelária. „Požiadali ma, aby som predstavil, aké opatrenia vláda chystá v oblasti obmedzovania paralelného obchodu, teda reexportu v ČR.“ Na začiatku priblížil novelu zákonu o liečivách, nové kompetencie a povinnosti držiteľov rozhodnutia o registrácií, distribútorov, prevádzkovateľov lekární, štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ministerstva zdravotníctva. Novela zákona o liečivách obsahuje tiež opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce reexport. Pre vydanie liečiva musia byť zároveň splnené tri podmienky: ide o liečivý prípravok, ktorý je uvedený na Zozname; distribúciou do zahraničia by mohlo dôjsť k tomu, že objem nenahraditeľného liečivého prípravku v ČR nepokrýva dostatočne aktuálne potreby pacientov; verejný záujem o ochranu zdravia pacientov a zaistenie dostupnosti liečivých prípravkov pre aktuálne potreby v ČR prevažuje nad individuálnym záujmom na uskutočnenie ich distribúcie do zahraničia.

    Po prvom bloku prednášok a diskusie nasledovalo odľahčenie v podobe predstavenie novinky- 3D anatómia tela, Virtual medicine, s ktorou prišli študenti medicíny Tomáš Brngál a Miloš Svrček a prítomní si ju mohli vyskúšať počas celej konferencie.

    Vývoj medicíny napreduje. Aj u nás

    Po krátkej prestávke sa ako prvý predstavil Marián Šimek, riaditeľ rozvoja sekcie integrácie NCZI, ktorý zastupoval avizovaného Ing. Petra Blaškovitša, riaditeľa NCZI, s témou eHealth- nekonečný príbeh. Bude reálny termín jeho spustenia v roku 2017? V úvode zrekapituloval hlavné míľniky eHealthu a dodal informáciu, že dnes sme v pilotnej prevádzke eHealth. „Čo je eHealth? EHealth v skratke je riešenie, ktoré umožňuje integráciu pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či už ambulancie, lekárne, laboratóriá, nemocnice, ústavy, záchrannú zdravotnú službu. Ehealth pripravil sadu služieb, ktoré je potrebné integrovať. Je to riešenie i pre zdravotné poisťovne a v dnešnej dobe je pripravený pre poskytovanie výkonov zdravotných poisťovní a prístup lekárov do neho. Na národnej úrovni je eHealth závislý od externých závislostí, či už kvôli dátam, integrácii s elektronickým občianskym preukazom alebo integrácii s ďalšími službami, takže eHealth bolo potrebné integrovať so systémami v rezorte zdravotníctva. Je to teda aj integračná platforma na národnej úrovni. Základným mottom je, a to je najväčší benefit pre lekára, že má online dostupné informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti.“ M. Šimek predstavil aj základné služby eHealthu a možnosti, ako sa pripojiť.

    S témou Technológie v službách pre pacienta a lekára vystúpil Marian Faktor, riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poisťovňa Dôvera. Elektronizácia je celosvetovým trendom, aj v zdravotníctve. Prednášajúci priblížil aj elektronické služby ako hospiCOM, bezpečné lieky online, BL112: využitie online dát na záchranu životov, online návrhy, telemedicína, mobilná aplikácia. Po tejto prednáške sa opäť otvorila diskusia k téme eHealth.

    Čo je nové v 3 D tlači, sme sa dozvedeli vďaka Tomášovi Havranovi, LF UK Bratislava. „Tento rok máme úplnú novinku a tou je bio tlačiareň na fakulte, s ktorou sa začíname ponárať do bio printingu a skutočnej vedy“.

    Poslednou témou druhého bloku bola Digitálna nemocnica bez papierov, s ktorou prišli MUDr. Vladimír Dvorový, riaditeľ nemocnice Trebišov, Svet zdravia a Norbert Skákala, IT riaditeľ siete Svet zdravia.

    V diskusii mohli opäť zúčastnení klásť otázky, čoho sa radi ujali. Následne si víťazi ankety TOP inovácie prevzali svoje ocenenia. Po odovzdaní cien odznel posledný blok prednášok, ktorý mal názov Slovenské nemocnice. Kedy dobehneme Európu?

    Dostanú štátne nemocnice finančnú injekciu? Na túto otázku odpovedal Martin Smatana, Inštitút zdravotnej politiky, MZSR.

    Jan Jedlička, výkonný riaditeľ Dora Gastro Group vystúpil s témou Strava v nemocnici. Interne alebo externe- ktoré riešenie je efektívnejšie? Vysvetlil, ako revitalizujú jedálne v nemocniciach a čo to prináša pacientom.

    Podľa programu mal nasledovať MUDr. Tomáš Haško, MPH, predseda UDZS s témou Preriedi DRG sieť nemocníc na Slovensku? Konferencie sa však nezúčastnil.

    Predposlednou tému prednášky bola Dátová mizéria: Čo nemeriame – neriadime s Tomášom Szálayom, HPI.

    Posledný blok prednášok, ako aj celú konferenciu ukončil s témou Poistenie profesnej zodpovednosti netreba podceniť Ing. Henrich Ihnát, riaditeľ pobočky Renomia.

    PharmDr. PhDr. Matej Petrovič

    PharmDr. PhDr. Matej Petrovič