• 16 JAN 17
    „Poslanie pôrodníka je krásne vo svojej širokej podstate“

    „Poslanie pôrodníka je krásne vo svojej širokej podstate“

    „Poslanie pôrodníka je krásne vo svojej širokej podstate, snažiť sa pacientke pomôcť, zachrániť jej život, a takisto urobiť všetko pre to, aby sa jej narodilo živé a zdravé dieťa.“ Aj takto definuje svoju prácu uznávaný pôrodník a gynekológ nielen u nás, ale aj v zahraničí prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. Je uznávanou osobnosťou, gynekológom a pôrodníkom. Rozvinul viaceré metódy a medicínske postupy, ktoré boli na jeho popud zavedené s celoslovenskou platnosťou. Zaslúžil sa o rozvoj prenatálnej medicíny, liečby rizikovej gravidity, prenatálnej diagnostiky a operatívy či použitia laseru v gynekológií.

    Celoplošne na Slovensku zaviedol a rozvinul diagnostickú a operačnú laparoskopiu. Z jeho iniciatívy sa zaviedli niektoré metódy a medicínske postupy, ktoré sám rozvinul – ako cytologický skríning onkologických ochorení krčka maternice, systém starostlivosti o tehotnú a plod a ďalšie. Ako prvý v Euró¬pe a druhý na svete operoval plod v maternici s vývojovou chybou urologického aparátu. V roku 2000 sa dostal medzi 10 najvýznamnejších gynekológov sveta a bol v Paríži ocenený cenou Award of Excellence in Laparoscopic Surgery. Dve funkčné obdobia pôsobil ako rektor SZU a v roku 2010 bol zvolený za doživotného čestného rektora SZU. Do Dvorany slávy Slovenskej lekárenskej spoločnosti bol uvedený 14. decembra 2016, čo bolo príležitosťou na stretnutie a rozhovor. V nasledujúcich riadkoch sa viac dozviete o pracovnom i súkromnom živote prof. Jána Štencla. O jeho pôvode, nezabudnuteľnej pracovnej skúsenosti z Alžírska a aj to, čo predchádzalo založeniu nového odboru s názvom fetálna medicína.

    V akom prostredí ste vyrastali a aký je váš vzťah k hornej Nitre?

    Narodil som sa v Handlovej a preto krásna Horná Nitra je mi srdcu blízka. Vyrastal som v baníckom prostredí – medzi priamymi rovnými ľuďmi, u ktorých som od detstva obdivoval statočnosť, súdržnosť a snahu pomôcť priateľovi i v smrteľnom nebezpečenstve pri práci v bani. Ďalšia vlastnosť, ktorá mi z detstva utkvela bolo dodržanie slova kamarátovi. Ak osoba slovo opakovane nedodržala, strácala v očiach kamarátov cenu.

    Chceli ste byť lekárom už ako dieťa?

    Ako každé dieťa som túžil byť všelikým, nemal som jedno vyhradené povolanie, ale postupne, najmä keď som už študoval na gymnáziu v Handlovej, ma začali zaujímať prírodné vedy a medicína. Počas štúdia medicíny ma stále viac a viac fascinoval vývoj človeka, čo v konečnom dôsledku rozhodlo, aby som sa stal gynekológom-pôrodníkom.

    Rytier Unipharmy 2006 prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.Okrem medicíny ma bavila hudba, skončil som ľudovú školu umenia – odbor harmonika a počas štúdia medicíny sme si s kamarátmi založili kvarteto fúkacích harmoník. Na tú dobu sme s kapelou mali úspechy. Vystupovali sme v televízii, v rádiách a v tom čase sme natočili i platňu. Bol to popri štúdiu medicíny úžasný relax, v podobe úpravy a tvorby muziky a vlastných aranžmá. Zaujímavé je, že v kvartete som bol jediný medik a ostatní traja boli technici. Z nás štyroch sme boli dvaja Handlovčania.

    Po vyštudovaní medicíny som pracoval v Nitre, Bratislave, Martine a neskôr opäť v Bratislave. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Moje pôsobenie na viacerých gynekologicko-pôrodníckych klinikách pod vedením troch najväčších osobností tohto odboru, prof. Ponťucha, prof. Štefánika a prof. Dlhoša, mi dalo do mojej profesionálnej práce veľmi veľa. Boli to výnimoční ľudia. Každý z nich bol pre mňa vzorom, či už prístupom a úctou k pacientovi, určitou veľkorysosťou ku kolegom, či v serióznosti k práci.

    Po získaní atestácie II. stupňa z gynekológie a pôrodníctva sa mi naskytla príležitosť ísť v rámci rozvojovej pomoci krajín pracovať do Alžírska, kde som získal výnimočné skúsenosti najmä v pôrodníctve. Boli to štyri roky ťažkej odbornej práce a súčasne štyri roky poznávania tamojšej kultúry, ľudí, zvykov a tradícií.

    Povedzte nám o tom niečo viac, aká bola práca lekára-gynekológa a pôrodníka v Alžírsku?

    Po roku pôsobenia v Alžírsku som vyhral medzinárodný konkurz na pozíciu prednostu Univerzitnej gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Constantine. Súčasťou mojej práce lekára bola aj prednášková činnosť. Spomínam si, ako som obdivoval húževnatosť a silnú inšpiráciu tamojších študentov, ktorí mali veľkú chuť učiť sa a získavať nové poznatky. V rámci samotnej praxe na klinike som sa snažil aj o materiálno-technické dobudovanie kliniky o nové prístroje ako aj výuku mladých lekárov, ktorí neskôr mohli po mne pokračovať v ďalšom rozvoji kliniky. Samozrejme na prvom mieste bola vždy pacientka a plod a poskytnutie rýchlej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Dovolím si spomenúť, že naša ženská klinika bola Ministerstvom zdravotníctva Alžírska vyhodnotená ako najlepšia v Alžírsku.

    V tamojšej nemocnici ste vybudovali poliklinický systém zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa, a neskôr ho ako vzorový prijali v celom Alžírsku. Aký to bol pre vás pocit vidieť, že vaša práca má úspech a odozvu?

    Keď som prišiel do Alžírska veľmi rýchlo som zistil, že v Alžírsku neexistuje ako u nás veľmi dobre funkčný poliklinický/ambulantný systém starostlivosti o pacienta. Pri príležitostnom stretnutí s námestníkom ministra zdravotníctva Alžírska som ho informoval, aký funkčný poliklinický systém je v Československu. Myšlienka sa mu zapáčila a v podstate podľa nášho vzoru bol v Alžírsku vybudovaný poliklinický systém.

    Koľko žien ste v priemere za rok v Alžírsku odrodili?

    Pracoval som na klinike kde bolo ročne viac ako 10 000 pôrodov. Ako na porovnanie uvediem, že v Bratislave sa vo všetkých pôrodniciach počet pôrodov pohybuje okolo 7 000 ročne. Čiže práce tam bolo dosť.

    Návšteva v UnipharmePôrodov a patologických pôrodov bolo veľa, žiaľ prenatálna starostlivosť tam nebola na takej kvalitatívnej a sofistikovanej úrovni ako u nás. Ženy často prichádzali až priamo k pôrodu, bez pravidelných návštev ambulancie a bez toho, aby bola tehotná počas gravidity pod dozorom lekára.

    Nemali ste ako muž – gynekológ problém s Islamom, resp. naopak Islam s vami?

    Hneď v úvode musím konštatovať, že moja osobná skúsenosť s ľuďmi veriacimi v Islam bola odlišná, ako je, žiaľ, dnes táto oblasť medializovaná. Asi treba rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí veria v Islam a ľuďmi – radikálmi veriacimi v Islam.

    Počas môjho života v Alžírsku som pracoval a stretával sa s ľuďmi – Alžírcami. Boli to ľudia s veľkou tolerantnosťou, empatiou a ľudskosťou. Veľmi rýchlo som si s nimi porozumel.

    Mal som príležitosť spoznať v Alžírsku veľa priateľov, či už pôsobili na najvyšších pozíciách štátu, alebo žili ako jednoduchí horali.

    Spomínam si na príhodu z mojej odbornej praxe, kedy som pri raňajšej vizite na klinike s údivom zistil, že pacientka, ktorá rodila v noci, to znamená pred niekoľkými hodinami, ležala ešte na nosidlách. Samozrejme, že som prísne vytkol službukonajúcemu personálu, že takto nechať pacientku je neprípustné a treba ju okamžite previesť na izbu a opatriť. Personálu nebol po vôli môj razantný prístup. Až neskôr popoludní ju prišiel navštíviť manžel, ktorý zhodou okolností zastával jednu z najvyšších štátnych funkcii. Pri návšteve mu manželka niečo arabsky vysvetľovala odvolávajúc sa na mňa a na môj starostlivý prístup. Manžel pacientky zbledol a povedal domácemu zdravotníckemu personálu: „Teraz sa už o túto ženu budete starať. Keď ste nevedeli koho je to manželka, tak sa o ňu musel postarať lekár-cudzinec“. Na základe tohto stretnutia sme sa neskôr stali priateľmi.

    Čo sa týka Vašej otázky, muži Alžírci lekárovi-gynekológovi-pôrodníkovi dôverovali, dokonca s dôverou odprevadili manželku lekárovi. Podľa mojej skúsenosti to, že som bol mužom lekárom nebolo prekážkou v Islamskej krajine, akou je Alžírsko.

    Stretli ste sa s členmi kmeňa Bororo?

    Áno, popri mojej odbornej práci v Alžírsku som si našiel čas zájsť aj do prírody, pozorovať lesnú zver. To mi umožnilo stretnúť sa s jednoduchými, ale pritom výnimočnými ľuďmi, ktorí žili hlboko v horách, alebo na Sahare, mimo bežnej civilizácie a ktorí vedeli hlboko uvažovať o zmysle života, ľudskej existencii, o zákonoch bytia a osudu. Možno vďaka viere v Islam tento svoj ťažký život vedeli znášať relatívne s ľahkosťou. Keď som sám cestoval, neraz sa mi stalo, na Sahare či v horách, keď som mal problém napríklad s autom, vždy sa našiel niekto z nich, kto mi ochotne a s úplnou samozrejmosťou pomohol problém vyriešiť. Vládla tam ľudská spolupatričnosť a výnimočná vzájomná tolerancia. To boli príležitosti spoznať  a spriateliť sa s Alžírcami a ich rodinami.

    Pri tejto príležitosti som mal možnosť nahliadnuť aj do tajov kultúry kmeňa Bororo, ktorý ma veľmi zaujal spôsobom života. Sú to ľudia veriaci v Islam, ale pritom tam platia zákony matriarchátu s dominanciou ženy.

    Život a priateľstvá v Alžírsku mi umožnili spoznať ich kultúry, tradície, zúčastniť sa ich tradičných osláv a samozrejme, viem ich viac pochopiť v rámci ich každodenného života.

    Prednášali ste aj na Sorbonne v Paríži, najmä je známa vaša prednáška o právach plodu.

    Ako som už povedal, pobyt v Alžírsku mi dal veľmi veľa. Z Alžírska som sa vrátil ako lekár s odlišným pohľadom na život, na medicínu a začal som chápať samotný život aj v iných ako ilustračné foto prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.štandardných európskych dimenziách. Najmä sa zmenil môj pohľad na tehotnú ženu a plod.

    Myšlienka kvality života plodu ma uchvacovala stále viac. Očarilo ma, ako je to v prírode všetko zariadené, ako sa všetko prirodzene vyvíja. Tu ma zaujal vývoj človeka v intrauterinnom procese. V tom období som začal na plod nazerať ako na rovnocenného partnera, ktorému je potrebné už pred narodením poskytnúť príslušnú starostlivosť a ktorý má  svoje práva. Poviem vám jednu myšlienku: keď matka berie drogy a podá svojmu narodenému dieťaťu drogu, je trestne zodpovedná. A aký je rozdiel v tom, ak tehotná žena berie drogy, tie prechádzajú cez placentárnu bariéru priamo do plodu? V tomto prípade žena nie je trestne zodpovedná. Ak sa takýto prenos drog z matky na plod aplikuje častejšie, plod si na drogu zvykne a po narodení môže mať abstinenčné príznaky, prípadne v dospelosti môže mať rýchlejší nábeh stať sa narkomanom.

    Plod pri tom delí od vonkajšieho sveta iba stena brušnej dutiny. Samozrejme, mám na mysli plod, ktorý je už schopný žiť mimo maternici. A to boli začiatky, kedy som sa začal zaoberať myšlienkami práva plodu.

    Ako konkrétne vnímate práva plodu?

    Táto otázka je veľmi náročná z pohľadu filozofického, právneho, ekonomického, z pohľadu matky aj z pohľadu spoločnosti. Plod má právo na primeraný optimálny vývoj v maternici a po narodení na adekvátnu kvalitu zdravia života. Matka má právo rozhodnúť o tom, či chce byť tehotná alebo nie. Súčasne má matka aj povinnosti voči ešte nenarodenému, ale aj narodenému dieťaťu. A potom je tu spoločnosť, ktorá má jasné povinnosti voči matke, aj voči plodu.

    Vieme o vás, že ste prvým lekárom v Európe a druhým na svete, ktorý operoval plod v maternici s vrodenou vývojovou chybou urologického aparátu. Ako sa zrodila daná myšlienka?

    V osemdesiatych rokoch sme na ženskej klinike na Kramároch veľmi aktívne a poviem až priekopnícky, rozvíjali systém starostlivosti o tehotnú a špeciálnu starostlivosť o plod z hľadiska jeho diagnostiky, priamej medikamentóznej liečby (podávaním liekov cestou matky, cestou plodovej vody, intramuskulárne do svalu plodu a v prípade nevyhnutnosti aj cievneho systému priamo do srdca plodu), ktorá išla ruka v ruke s rozvojom prístrojového vybavenia našej kliniky a tiež okresných ženských kliník (ultrazvuky, endoskopické aparatúry na diagnostiku i operatívu). V tom čase začali prichádzať na našu kliniku tehotné pacientky, u ktorých bol plod ohrozený, alebo bolo potrebné zlepšiť či predĺžiť jeho kvalitu života ešte v maternici.

    Okrem iných vývojových chýb plodu sme sa začali zaoberať diagnózou atrézie uretry plodu. Močová rúra plodu bola zrastená, moč nemohol odtekať a teda dochádzalo k napĺňaniu a zväčšovaniu močového mechúra plodu na úkor vývinu iných životne dôležitých orgánov. Preto bolo potrebné chirurgicky zabezpečiť odtok moču plodu do amniálnej dutiny. Nastalo obdobie štúdia svetovej odbornej literatúry, kde sme hľadali dostupné poznatky a skúsenosti zahraničných kolegov s riešením atrézii urerty plodu. Zistili sme, že kolegovia v Los Angeles riešili takýto prípad prostredníctvom intraamniálnych shuntov. My sme v tom čase shunty nemali a tak sme museli hľadať iné riešenia, ktoré by boli schodné s našimi dostupnými technickými a prístrojovými podmienkami. A vtedy sme sa rozhodli pre operačný výkon – marsupializáciu močového mechúra. A tento operačný výkon sme s mojim tímom zrealizovali ako prvý na svete.

    Pri ďalších prípadoch sme si skonštruovali vlastný intraamniálny shunt a riešili túto vývojovú chybu plodu jednoduchšou operačnou metódou prostredníctvom shuntu.

    Medzi ďalšie priame operačné metódy pri otvorení tehotnej maternice patrila aj exanguináciu krvi u plodov, ktorí boli rh imunizovaní.

    Čo predchádzalo tomu, že vás považujú v SR za zakladateľa odboru fetálna medicína?

    Ako som už spomínal, zdravie a život plodu ako problematika intrauterinného pacienta a práva tohto pacienta, kde plod bol chápaný ako rovnocenný partner, sa vo mne rodila pravdepodobne už od rannej profesionálnej kariéry, keď som ešte koncom šesťdesiatych rokov na ženskej klinike v Martine začínal s vyšetrovaním bilirubínu v plodovej vode a intraamniálnymi transfúziami pri rh imunizácii. Neskôr to bol pobyt v Alžírsku, kde som sa stretol s často mimoriadne ťažkými pôrodmi a záchranami plodov. Vyvrcholilo to návratom na Slovensko, prevzatím vedenia ženskej kliniky na Kramároch a následným rozvojom komplexnej starostlivosti o plod. V tom období sme sa na klinike veľmi intenzívne zaoberali diagnostikou stavu plodu, možnosťami jeho liečby a právami plodu. Bolo to nádherné obdobie, ktoré ma napĺňalo a pracovne som bol veľmi šťastný. Fetálna medicína je odbor veľmi široký a preto bolo potrebné zabezpečiť odborný rast kolegov, ktorí sa neskôr úzko profilovali, či už na oblasť amniocentézy, genetiky, ultrazvukovej diagnostiky plodu, invazívnych výkonov u plodu. Dnes sú to skvelí uznávaní odborníci doma i v zahraničí.

    Z môjho pohľadu, v krátkej budúcnosti vznikne ďalší vedný odbor – fetálna psychológia.

    Odporučili by ste mamičkám rodenie do vody?

    Po všetkých skúsenostiach musím povedať, že neodporučil. Viackrát som totiž musel riešiť ťažké zápalové stavy pacientiek, ktoré rodili do vody.

    Aký je váš názor na prítomnosť otcov na pôrodnej sále?

    Rešpektujem súčasný trend, je to individuálne rozhodnutie. Ale ja osobne by som na pôrodnú sálu počas pôrodu môjho dieťaťa nešiel.

    V čom vidíte ako čestný rektor SZU v Bratislave budúcnosť medicíny a mladých študentov?

    prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.Rektora som robil dve funkčné obdobia a popri každodennej práci pre rozvoj a napredovanie vtedy mladej univerzity som sa snažil nájsť si čas aj na našich študentov. Z času na času som za nimi zašiel, aby som zistil, čo potrebujú pre kvalitnú výučbu a naopak, čo sa im nepáči a čo by bolo potrebné z ich pohľadu zlepšiť. Mladí šikovní ľudia, najmä študenti, sú našou budúcnosťou. Aj naši študenti SZU, ktorí študujú zdravotnícke povolanie, či už za lekára, sestru, fyzioterapeuta, sú tými, ktorí určia progres v kvalite diagnostiky a liečby pacienta. A samozrejme je tu budúcnosť medicínskeho prístrojového vybavenia, či už je to napredovanie v medicínskej robotike, jednodňovej chirurgii, rýchlom prechode poznatkov výskumu do praxe, molekulárnej genetike, kmeňových bunkách, 3D implantátoch a pod. Bude toho určite veľa.

    Čo považujete za dramatickú zmenu vo vašom odbore v poslednom období, ktorá prípadne zme¬nila, alebo posunula medicínsky odbor vpred?

    Za dramatický moment v zmysle úžasného posunu rozvoja považujem použitie a rozvoj ultrazvukovej techniky a rozvoj genetiky.

    V čom vidíte budúcnosť a rozvoj gynekológie a pôrodníctva?

    Vďaka rozvoju genetiky je tu príležitosť pre úpravu určitých genetických ochorení už pred narodením.

    Čo vám medicína dala a čo vzala?

    Je to ťažké odpovedať. Ak dovolíte, odpoviem iba, čo mi medicína dala.

    Poslanie pôrodníka je krásne vo svojej širokej podstate, snažiť sa pacientke pomôcť, zachrániť jej život, a takisto urobiť všetko pre to, aby sa jej narodilo živé a zdravé dieťa.

    Vaša práca je náročná aj na psychiku, máte relax, pri ktorom viete úplne vypnúť?

    Momentálne už moja práca nie je taká náročná a teda mám dosť času na relax, ktorý rád trávim v prírode v spoločnosti mojich blízkych a priateľov. Ale v časoch plnej pracovnej vyťaženosti sa musím priznať, že niekedy človek na relax zabúdal.

    Je o vás známe, že ste aj poľovníkom. Iba lovíte alebo sa o prírodu aj aktívne staráte a relaxujete v nej?

    Áno, starostlivosť o lesnú zver a poľovníctvo ma chytili za srdce ešte za mladých čias. Rád trávim čas v prírode a pozorujem lesnú zver, jej zvyky a správanie v každom ročnom období.

    Viete pripraviť divinu?

    Dovolím si povedať, že som gurmán a veľmi rád pripravujem divinu na rôzne spôsoby.

    Prof. J. Štencl na stranách Lekárnika

    Pri rôznych príležitostiach, ktoré sa uskutočnili v bojnickom sídle spoločnosti Unipharma sa prof. J. Štencl objavil ako významná osobnosť už niekoľkokrát na stránkach Lekárnika. V roku 2009 navštívilo priestory Unipharmy kolégium rektora SZU. Pätnásťčlenné kolégium pod vedením rektora univerzity prof. Jána Štencla, CSc. prerokovalo dôležité otázky týkajúce sa rozvoja Fakulty zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici. Súčasťou návštevy bolo symbolické zasadenie lipy v aleji prezidentov v areáli Unipharmy. O rok neskôr, 4. júna 2010 navštívil prof. J. Štencl Unipharmu spolu s členmi Medzinárodnej únie gynekológov a pôrodníkov (UPIGO), ktorej je súčasťou.