• 19 JÚNA 18
    PharmDr. Vasil Šatník, PhD.: „Ani advokátsku kanceláriu nemôže vlastniť mäsiar“

    PharmDr. Vasil Šatník, PhD.: „Ani advokátsku kanceláriu nemôže vlastniť mäsiar“

    „Advokátsku kanceláriu tiež nevlastní mäsiar. Zástupcom resp. majiteľom kancelárie môže byť len advokát.” – hovorí na tému výkonu slobodného povolania lekárnika PharmDr. Vasil Šatník, PhD. z Lekárne SÚSCCH v Banskej Bystrici. Na otázku v čom súčasný lekárnik potrebuje najviac pomôcť vzhľadom na zabezpečenie  slobodného výkonu svojho povolania od legislatívnej moci, od dovozcov – výrobcov liekov, v zorientovaní sa v elektronickom prostredí odpovedá: „V týchto dňoch by potreboval lekárnik pomôcť hlavne legislatívne. Pretože neustále sú kladené nové administratívne úlohy na lekárne. Odborný zástupca je mnohokrát zahltený povinnosťami vyplývajúcimi z odbornej činnosti lekárne a samozrejme podnikateľskej činnosti.” V rozhovore sa tiež dozviete, ako sa líšia povinnosti a postavenie verejného a nemocničného lekárnika na Slovensku.

    Zľava: PharmDr. Vasil Šatník, PhD., Janka Golisová, PharmDr. Michaela Holecyová, Eva Figlušová, PharmDr. Denisa Vrábľová

    Postavenie lekárnika v spoločnosti

    Ako vás škola (ne)pripravila na prax v lekárni?

    Kolegovia vedia, že škola je len začiatkom. Len nás pripravila na nástup, na cestu. Samozrejme, že očakávania boli podstatne rozdielne. Osobne som očakával úplne inú spoluprácu s lekárskou obcou. Vzhľadom na neuhasínajúci záujem pracovať v nemocničnom sektore som si svoje miesto musel veľmi ťažko budovať. Niekedy viac, inokedy menej úspešne. Tým menej šťastným obdobím boli nútené zmeny pracovísk, ktoré ma síce odborne neposunuli ďalej, napriek tomu boli hnacím motorom k prehodnocovaniu možných kvalitatívnych zmien vo farmácii. Tu som si uvedomil, aká škoda nastala zrušením študijného odboru klinická farmácia na fakulte. Veľkým vzorom pre mňa sa stal prof. MUDr. Pavel Švec, DRSc. Nespočetne veľa rozhovorov a konzultácií s ním sa stalo pre mňa nádejou, že ešte nie je neskoro klinickú farmáciu priblížiť k medicíne a naopak.

    Je podľa vás spolupráca lekárnik a lekár napríklad aj v oblasti interakcie liekov na Slovensku dostatočná?

    Nie, nie je. Ak nevyužijeme momentálnu situáciu, ktorá vyplýva z pripravovaných legislatívnych zmien smerujúcich k novelizácii Vyhlášky 129/2012, obávam sa, že bude neskoro. Farmaceut má jedinečnú možnosť vytvorením oddelení klinickej farmácie, alebo legislatívnym doplnením činnosti nemocničného lekárnika, participovať nielen ako paraklinický odborník, ale aj ako odborník klinický. My nemôžeme jednoducho skonštatovať, že ak mám adekvátne vzdelanie, tak všetci lekári budú so mnou konzultovať farmakoterapiu, prípadne liečebné postupy. Túto dôveru si treba budovať. Ale ak nebude vôľa zo strany zdravotníckych zariadení, tak je všetko zbytočné.

    Aký je rozdiel v slobodnom výkone povolania nemocničného a súkromného lekárnika?

    Treba si položiť otázku, kedy sa lekárnik stáva lekárnikom nemocničným. Je to vtedy, keď pracuje v nemocničnej lekárni? Je to vtedy, keď pracuje v externej verejnej lekárni zásobujúcej nemocnicu? Alebo je to vtedy, keď pracuje v nemocničnej lekárni  v oddelení výdaja pre verejnosť? Slobodný výkon povolania to je zodpovednosť. Zodpovednosť za seba, pacienta, kolegov. Ak je táto zodpovednosť v akejkoľvek forme delegovaná na tretiu osobu, potom o slobodnom povolaní nemôže byť ani reči. Predpokladom slobodného výkonu v lekárni verejnej je vždy súkromný lekárnik. Neznamená to však, že túto šancu nemá ani lekárnik nemocničný.

    Nepoviem nič nové, ak budem rozprávať o vlastníctve lekární. Výkon odborného zástupcu v tzv. reťazcoch nepovažujem za výkon slobodného povolania. Žiaľ, legislatíva nám to umožnila. Na adresu odporcov snáď len jedno prirovnanie. Advokátsku kanceláriu tiež nevlastní mäsiar. Zástupcom, resp. majiteľom kancelárie môže byť len advokát.

    Je podľa vás na Slovensku veľký počet lekární vzhľadom na primeranú zdravotnú starostlivosť? Myslíte, že by sa mali zaviesť demografické a geografické kritéria pre zriadenie nových lekární?

    Áno, na Slovensku je veľký počet lekární. Pozrite sa na Českú republiku, ale i na iné štáty EÚ. Koľko je tam lekární na rovnaký počet obyvateľov.

    Jednoznačne som za demografickú a geografickú reguláciu. Problémom je však legislatíva a zákonnosť prípadnej zmeny. Treba pomenovať problém správnym menom. V tomto okamihu je situácia neriešiteľná. Zasiahli by sme do vlastníckych práv a narazili tak, ako mnohokrát predtým. Ako napríklad vyriešiť situáciu dedenia lekárne? Čo v prípade predaja lekárne?

    Ako by sme sa vysporiadali so situáciou, keď VÚC vám povie, že pri predaji lekárne sa táto stáva z demografických dôvodov nadbytočná, keďže susedná lekáreň je za rohom. Preto si myslím, že je to beh na dlhé trate s adekvátnym prechodným obdobím.

    Aké výhody/nevýhody má lekárnik pracujúci v nemocničnej lekárni oproti lekárnikovi vo verejnej lekárni?

    Výhodou je relatívne väčšia sloboda v rozhodovaní a samozrejme odbornosť vrátane vzdelávacích akcií. Len pre porovnanie, každoročná vzdelávacia akcia nemocničných lekárnikov tzv. Kongres NL znamená cca 5 000 účastníkov. O tomto verejní lekárnici môžu len snívať.

    Budúcnosť  klinickej farmácie: Už svitá na lepšie časy?

    Čo odporúčate pre zlepšenie v legislatívnej oblasti, čo by pomohlo nemocničným lekárnikom pri ich práci v lekárni?

    Mojou predstavou by bolo oddelenie, resp. zriadenie oddelení klinickej farmácie v nemocniciach. Predstava podstatnej časti kolegov zo Sekcie nemocničných lekárnikov SLeK je podobná, ale oddeliť klinickú farmáciu nechcú. Radi by spresnili úlohu terajších oddelení klinickej farmácie, ktoré túto činnosť nevykonávajú. Je to na diskusiu. Som však toho názoru, že ak vedenia nemocníc takéto oddelenia chcú, sú skôr náchylné môjmu variantu.

    Ako vnímate súčasné problémy, ktoré má slovenské zdravotníctvo (nedostatok financií, nedostatok sestier a atestovaných lekárov)?

    Celý problém treba vnímať komplexne. Samozrejme, že nedostatok financií tu je a bude tu aj neskôr. Peňazí nikdy nebude dosť a vzhľadom na starnutie populácie nás tieto problémy budú nielen dobiehať, ale nás aj predbehnú. Dostatok financií nám však nezabezpečí dostatočný počet atestovaných všeobecných, či detských lekárov. Neochota obsadzovať ambulancie v malých obciach je skutočnosťou, s ktorou sa len samotné zdravotníctvo nemôže vysporiadať. Zdravotné sestry sú neúmerne zaťažované podmienením ďalšieho štúdia, ktoré im samozrejme nik nepreplatí. Sestry vo vyššom veku jednoducho mnohokrát nevládzu. No a mladší dorast (pre zahraničie kvalifikovaný) nám odchádza do cudziny za lepším zárobkom.

    Ktorý problém slovenského zdravotníctva a lekárenstva vnímate ako ten, ktorý je potrebné najskôr vyriešiť?

    Treba si spraviť poriadok hlavne vo vzťahu poisťovní k lekárňam. Nie je predsa možné, aby lekárovi, ktorý si neplní povinnosti v prípade chybnej preskripcie poisťovňa preplatila kapitáciu za pacienta a na strane druhej jeho chybu zosobnila lekárni. Chcel by som veriť, že situáciu vyrieši elektronizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ to však vyzerá, že lekárnici ťahajú vždy za kratší koniec.

    Ako sme na tom v rámci nemocničného lekárenstva na Slovensku a kam smeruje podľa vás jeho vývoj na Slovensku v porovnaní so zahraničím?

    V rámci nemocničného lekárenstva treba pripomenúť tzv. Európske vyhlásenia nemocničného lekárenstva, ktoré vyšli v máji 2014 na celoeurópskej konferencii v Bruseli. Výsledkom tejto konferencie je 44 vyhlásení týkajúcich sa nemocničného lekárenstva v celoeurópskom meradle. Tieto vyhlásenia v sebe zahŕňajú riadenie, výber, zabezpečovanie, distribúciu, výrobu, prípravu, klinickú farmáciu, bezpečnosť a kvalitu vzdelávania a výskum.

    V prípade, že sa budeme riadiť týmito vyhláseniami, o nemocničné lekárenstvo strach nemám.

    Predovšetkým máme momentálne jedinečnú možnosť ovplyvniť smerovanie legislatívnych postupov zmenou Vyhlášky 129/2012, kde je šanca implementovať úlohu nemocničného lekárnika ako jedného z kľúčových hráčov  pri poskytovaní nemocničnej starostlivosti.

    Veľkú úlohu tu zohral doc. J. Sýkora, CSc., ktorý svojou neúnavnou činnosťou na poli legislatívy významne prispel aj v medzinárodnom meradle k napredovaniu rozvoja tohto odboru.

    Inšpiráciou nám môže byť napríklad aj Česká republika, kde nemocničný lekárnik a lekárnik klinický sa stáva neoddeliteľnou súčasťou nemocničných zariadení. Žiaľ, u nás máme nemocnice, ktoré nezamestnávajú ani jediného farmaceuta. A nie sú to malé nemocnice.

    Lekárnická distribúcia Unipharma pôsobí na trhu už 25 rokov. Odkedy ju registrujete a spolupracujete s ňou vy?

    S firmou UNIPHARMA aktívne spolupracujem od roku 2001, od môjho nástupu do funkcie vedúceho lekárnika v Rooseveltovej nemocnici.

    Spolupráca bola vždy veľmi korektná. Obchodovanie s firmou bolo vždy v duchu až rodinnej atmosféry, keď sme si dokázali spoločne pomenovať klady aj zápory spolupráce. Akýkoľvek problém bol riešený vždy cestou vrcholového manažmentu ako v nemocnici, tak zo strany generálneho riaditeľa UNIPHARMY, za čo som mu stále veľmi vďačný. Vzdelávacie akcie sa stali mnohokrát garanciou kvality. Nechcem, aby to na záver vyznelo ako nevhodné klišé, ale želám UNIPHARME veľa spokojných farmaceutov, veľa chutí do ďalšej činnosti, aby sa z kolegov nestávali len klienti, ale aj priatelia.

    Prezraďte nám, čomu sa zvyknete venovať, keď zavriete dvere vašej lekárne? Aké sú vaše koníčky a záľuby, vízie – čo plánujete v blízkej budúcnosti?

    Momentálne sa venujem enológii, fotografovaniu. V blízkej budúcnosti by som si chcel zaobstarať nového psíka, nakoľko sa venujem aj kynológii.

    PharmDr. Vasil Šatník, PhD.

    člen Sekcie nemocničných lekárnikov SLeK, člen prezídia Slovenskej lekárnickej komory, člen Regionálnej komory Banská Bystrica

    Na úvod nám odpovedá na otázku týkajúcu sa právomoci Regionálnej lekárnickej komory BB: „Medzi niektorými kolegami panuje názor, že komora by mala viac vstupovať do právnej problematiky lekární, resp. že by mala riešiť prípadné jednotlivé právne spory. Právomoci regionálnej komory nie sú iné, ako právomoci komory ako celku. Regionálna lekárnická komora je teda mediátorom medzi regionálnymi záujmami a záujmami komory ako celku. Popri právnej pomoci členom, je tu podľa môjho názoru funkcia najdôležitejšia a to je „legislatívna.“

    PharmDr. Vasil Šatník, PhD. vyrastal v nelekárnickom prostredí v Hlohovci. Rodičia boli zameraní na úplne inú činnosť. Otec bol vyučeným automechanikom, neskôr viedol prevádzku ČSAD v Hlohovci a mama bola vedúcou Otexu. Dôležitú úlohu v jeho rozhodovaní o profesii zohrala jeho sestra, ktorá bola podstatne staršia a nastúpila do práce v nemocnici v  Banskej Bystrici. „Teda mojim pôvodným zámerom bolo štúdium medicíny. Ale vzhľadom na môj telesný handicap mi odporučila moja lekárka – spolužiačka mojej mamy štúdium príbuzného odboru. Keďže v tom čase vyšiel v novinách článok propagujúci štúdium klinickej farmácie na FaF UK, padlo jasné rozhodnutie“ – upresňuje PharmDr. Vasil Šatník svoju cestu k farmácií.

    Lekárnik pracujúci v Lekárni SÚSCCH v Banskej Bystrici nám priblížil aj svoje pracovisko: „Legislatívne ide o lekáreň verejnú, ktorá zásobuje vlastné zariadenie ako vo verejnej, tak v nemocničnej časti. Nepovažoval by som lekáreň za výnimočnú, pretože jej charakter je určený zameraním samotného zdravotného ústavu. To znamená, že väčšina obratu sa odohráva cez špeciálny zdravotnícky materiál, ktorý je určujúcim faktorom nákladovosti nemocnice. Samozrejme aj sortiment liečiv je poznamenaný odbornou činnosťou smerujúcou ku kardiovaskulárnemu systému. Je predpoklad, že onedlho začne dostavba nemocnice, kde si nájde miesto aj nová nemocničná lekáreň. Tu by som rád zúročil poznatky z odbornosti, ktorej som sa venoval dlhé roky – sterilným liekovým formám podávaným ako totálna parenterálna výživa, alebo ako infúzne zmesi. Taktiež budovanie oddelenia klinickej farmácie, ktoré naplní svoju činnosť vyplývajúcu z jeho názvu pokladám za kľúčový problém, ktorému sa chcem venovať.“

    spracovali: Mgr. Ing. Denisa Ižová, Mgr. Alexandra Pechová

    FOTO: Mgr. Ing. Denisa Ižová