• 16 APR 18
    PharmDr. Štefan Krchňák: „Oživme galenickú farmáciu“

    PharmDr. Štefan Krchňák: „Oživme galenickú farmáciu“

    PharmDr. Krchňák je lekárnik, ktorý má za sebou bohatú profesionálnu minulosť v oblasti lekárenstva. V súčasnosti sa venuje ručnej výrobe kvalitných mydiel vo svojej lekárni. Ako hovorí, galenická farmácia na Slovensku stagnuje a tak sa rozhodol vniesť ju opäť do svojho povolania a poslania lekárnika a oživiť ju vo svojej každodennej činnosti. Zaujímalo nás, ako takýto nápad vznikol a čím všetkým si PharmDr. Krchňák prešiel, kým sa našiel práve vo výrobe mydiel.

        

    Začiatkom 90-tych rokov pôsobil v Lekárenskej službe Nové Zámky, ktorá, ako hovorí, vyčnievala z radu. Na tú dobu boli veľmi progresívni, pokrokoví, boli prvým okresom, ktorý zaviedol využitie štandardnej výpočtovej techniky do praxe v lekárňach na spracovanie receptov. Aj vďaka tomu už vtedy získal skúsenosti a kontakty po celom Slovensku. Vlastný lekárenský informačný systém sa používal v asi polovici okresov na Slovensku. Keď v roku 1995 PharmDr. Krchňák sprivatizoval lekáreň, začal sa zaujímať aj o hlbšie fungovanie lekárenstva, čo ho priviedlo do prezídia Slovenskej lekárnickej komory v roku 1998. Vtedy bol poverený aj zastupovaním komory v Bruseli v Zväze lekárnikov EÚ. Na prechodné obdobie v rokoch 2000 – 2001 sa stal prezidentom SLEKu, čo bolo síce krátke, ale dôležité obdobie. Následne, už ako člen prezídia, mal na starosti mnohé oblasti, napr. oblasť výpočtovej techniky, rokovaní, či pripravovaných zákonov, ktoré priamo ovplyvnili lekárnickú prax na Slovensku.

    Boj lekárnika o prežitie a vlastnú lekáreň

    PharmDr. Krchňák bol aktívny  v rôznych oblastiach lekárenskej praxe, vyvrcholilo to v roku 2013, keď sa stal viceprezidentom PGEU a v roku 2014 prezidentom PGEU ako prvý prezident z nových štátov EÚ. Bolo to ťažké obdobie, lebo mnoho vecí robil sám, ale ako skonštatoval, tento dynamický rok prezidenta PGEU bol zaujímavý a veľa ho naučil.

    V ďalšom roku sa situácia skomplikovala. Prišiel o existujúcu lekáreň, ktorú pred tým zmodernizoval a vybavil najnovším technickým vybavením, aké na Slovensku do tej doby nemalo žiadneho predchodcu. Do lekárne investoval množstvo nápadov, myšlienok, peňazí, ale nakoniec musel zmeniť priestory a tiež rozmýšľať, čo ďalej. „Lekárenský stav už nie je tým, čím býval, dnes je to už tvrdý biznis“ – smutne dodáva.

     

    Kompetencie, ktoré slovenskí lekárnici nemajú

    Popri spomienkach na veselé i smutnejšie časy strávené za tárou sa PharmDr. Krchňák zamýšľa aj nad rozdielmi slovenského lekárenstva s krajinami V4 napríklad v otázke vlastníctva lekární, demograficko-geografických kritérií či prípravy magistraliter prípravkov: „S Maďarskom sa porovnávať nemôžeme, tam to bolo politické rozhodnutie, ktoré dovolilo zvrátiť smerovanie ich lekárenstva na politickej aj odbornej úrovni. Môžu sa viac venovať odborným veciam, na ktoré nám neostáva už jednoducho čas. V tomto smere už nemáme žiadne tradície. U nás napríklad zazlievam lekárnikom, že dopustili, aby sa magistraliter príprava vytratila z každodenného lekárnického života. My by sme mali vzdelávať lekárov, ako predpisovať a chápať individuálne lieky, aby naše podujatia sústavného vzdelávania neboli jednostranným tokom informácií od lekárov k lekárnikom. Magistraliter príprava je vytlačená na úplný okraj záujmu, pritom je to jediné umenie, ktoré lekárnici majú, ktoré nám lekári ani zdravotné sestry nezoberú. Podľa mňa slovenské lekárnictvo nesleduje moderné trendy v Európe a v mnohých prípadoch prestupuje na mieste.”

     

    Slovenské lekárenstvo potrebuje reguláciu

    Podľa PharmDr. Krchňáka nemožno povedať, že sa nájde jedno opatrenie pre slovenské lekárenstvo, ktoré bude zázračné.

    „Treba robiť veľa opatrení, ale momentálne sa nerobí nič. Do ekonomiky sa nikto nehrnie, lebo chýbajú podklady a údaje. Na Slovensku nám chýba regulácia lekárenského trhu, lekárne vznikajú pokope, na 10 metrov od seba môžu byť štyri lekárne.. V okrajových štvrtiach zas lekárne chýbajú. Na problém je potrebné pozrieť sa komplexne, na to nestačí jeden krok. A hlavne slovenské lekárenstvo potrebuje  ľudí, ktorí zmeny chcú, vedia ich zaviesť a majú na to oprávnenia. Napr. vo Fínsku, Švédsku, vláda pomáha vidieckym lekárňam. Na jednej strane vidíme, že ceny liekov klesajú, ceny doplnkového sortimentu stúpajú. Objavujú sa nezdravé tendencie ako zvyšovanie počtu jednotlivých kusov liekových foriem v balení voľne predajných analgetík. Kým kedysi sa predávalo 10 ks balenie, dnes je to 12, 24, 48, 50, 100 tabletové balenie. Pýtam sa, kedy sa to zastaví? U nás sa viac menej ten beh lekárenstva necháva na samospád. Nemali by sa do lekárenského systému púšťať prvky, o ktorých je zrejmé, že im ide len o zisk.“

     

    Sapotheca – Mydlá z lekárne

    „Povedal som si, že najlepšie je robiť niečo, kde vidíte výsledok svojej práce a svojich rúk a vtedy mi napadli mydlá, ktoré sú predmetom dennej potreby, používa ich každý človek. Chcel som ich vyrábať takým spôsobom, aby bolo vidno, že ich robí lekárnik. Preto mydlá z lekárne.“

    Povedzte nám niečo viac o nápade vyrábať mydlá

    Tvoriť niečo vlastnými rukami ma bavilo od malička a galenická farmácia bol môj veľký koníček. Vedomosti o tom, ako vytvoriť liek boli vhodne skombinované s praktickou stránkou veci, keď ste ich mali aplikovať v praxi. Dodnes si spomínam na naše legendárne cviká z galeniky, kde sme vyrábali rôzne liekové formy a už vtedy som sa snažil vymyslieť niečo nezvyčajné, čo ešte neexistovalo. Takto sme experimentovali za čias Lekárenskej služby s výrobou želatínových cukríkov s lokálnym anestetikom pre ORL ambulancie alebo očných kvapiek s lokálnym anestetikom s predĺženým účinkom. Na konci osemdesiatych rokov sme v Lekárenskej službe Nové Zámky zaviedli používanie okresného receptára, upraveného pre potreby výpočtovej techniky. Dnes ma veľmi mrzí, že sa umenie vyrábať lieky dostalo na absolútny okraj záujmu samotných farmaceutov a jediné umenie, ktoré kedysi tak bravúrne ovládali, upadá. Pritom je to jediná vedná disciplína, kde farmaceuti majú monopol na vedomosti a mali by školiť lekárov, aby tí mohli ich poznatky využívať v praxi. Umenie výroby mydla studeným spôsobom ma zaujalo asi pred desiatimi rokmi. V tom čase u nás neexistovala žiadna literatúra, tak som si objednal niekoľko príručiek o výrobe takéhoto mydla z Ameriky a preštudoval som si ich s tým, že to raz vyskúšam aj v praxi. Medzitým sa zmenilo mnohé okolo mňa a zrazu som začal hľadať niečo konkrétne, čo by som mohol robiť nielen ako koníček, ale aj ako zdroj obživy. A tu mi napadli práve takéto mydlá. Aj na Slovensko dorazil boom ručne vyrábaných výrobkov z prírodných materiálov a práve mydlá spĺňajú mnohé požiadavky takýchto trendov – je to základná kozmetická pomôcka, ktorú potrebuje naozaj každý, používa sa denne a pomerne jednoducho a možno ním ovplyvniť aj stav pokožky tela. Experimentovaním s rôznym zložením surovín som si nakoniec vytvoril vlastný a dnes už osvedčený recept, ktorý sa dá ľahko prispôsobiť rôznym individuálnym požiadavkám a pridávať do neho ďalšie zložky podľa potreby. Základné zloženie je stále rovnaké a je tvorené výhradne prírodnými surovinami bez prídavku stabilizátorov, kvartérnych amóniových solí, parabénov, umelých vôní alebo farbív (až na dve výnimky). Pre tie najcitlivejšie pokožky vyrábam úplne čisté mydlo, zložené len zo základných ingrediencií.

    V čom sú tieto mydlá iné ako tie, ktoré kúpime bežne v obchodoch?

    Mydlá, predávané v bežných drogériách, sú v prevažnej miere syndetmi, teda syntetickými detergentami, základom ktorých sú sodné a draselné soli častokrát neidentifikovaných vyšších mastných kyselín, vyrábaných metódou za tepla a ochudobnené o glycerín, ktorý pri reakcii vzniká a predáva sa zvlášť, doplnené o rôzne tenzidy a chelátotvorné látky, ktoré pomáhajú vytvoriť dojem mydla. Keď sa pozriete na ich zloženie, býva tam uvedených aj dvadsať rôznych zložiek, ktoré v mnohých prípadoch na koži v mikromnožstvách ostávajú a spôsobujú mnohé kožné problémy. Aj mnohé ručne vyrábané mydlá obsahujú chemické vylepšováky, o ktorých sa dozviete, keď si preštudujete ich zloženie. Snažím sa udržať zloženie našich výrobkov, čo možno najjednoduchšie, najúčinnejšie a pritom pridať ešte niečo navyše. Vôňa je dôležitá vlastnosť mydla, vyrábame niekoľko druhov bez akejkoľvek vône a odmenou používateľovi je potom vôňa čistej pokožky. Aby sme však vyhoveli aj tým, ktorým má mydlo naozaj voňať, používame výhradne prírodné esenciálne oleje, ktoré dávajú mydlu nezameniteľnú vôňu. Práve vôňa v lekárni dokáže upútať zákazníka a priviesť ho k tomu, aby si mydlo kúpil.

    Aký je postup výroby mydla a z akých surovín ho vyrábate?

    Ako som spomínal, všetky mydlá sú vyrábané studenou metódou z troch základných rastlinných olejov a roztoku hydroxidu sodného. Jeho množstvo je vypočítané tak, aby sa vo výslednom produkte vôbec nenachádzal a úplne zreagoval. V základnom recepte sa na rozpustenie hydroxidu sodného používa voda farmaceutickej kvality. Podarilo sa nám vyrobiť aj rad mydiel, kde používame čerstvé kozie mlieko alebo živý jogurt ako dôležitú zložku. Vyrobiť takéto mydlo vyžaduje oveľa viac práce, pretože mlieko sa nesmie zohriať na viac ako 30 °C, aby sa nedenaturalizovalo a zachovali sa v ňom všetky biologicky cenné látky. Mlieko pochádza z ekologického chovu a zásadne nepoužívame sušené mlieko. Samotný postup je veľmi jednoduchý. Rastlinné oleje sa zmiešajú s roztokom NaOH, pridajú sa potrebné prísady a mydlová zmes sa vyleje do mydlovej formy, po vybratí sa nakrája a potom mydlo zreje celý mesiac, aby sa dokončila reakcia zmydelňovania. Potom už len zabaliť a expedovať.

    Aké špeciálne druhy mydiel máte v ponuke?

    V rámci experimentovania so základným receptom sme vytvorili doteraz dve rady mydiel – funkčné a voňavé. Funkčné preto, že podľa smerníc Európskej komisie nemôžeme pomenovať žiadne liečebné účinky a spomínať žiadne choroby. Niektoré z nich si zaslúžia, aby som na ne upozornil. Čierne mydlo s aktívnym uhlím a čajovníkovým olejom slúži na odstránenie nadbytočného kožného mazu z problematických častí pokožky a jej upokojenie. Mydlo s kozím mliekom vyrábame v dvoch verziách – bez farbív a vône pre podráždenú a precitlivenú pokožku a s prídavkom vňate materinej dúšky a tymiánovým a citronelovým olejom. Kozie mlieko tvorí v tomto prípade štvrtinu hmotnosti mydla. Obe mydlá si našli svojich veľkých fanúšikov spomedzi atopikov a dokonca sa nám pochválili ich užívatelia, že mohli výrazne zredukovať používanie topických kortikoidných prípravkov. Podobné predchádzajúcemu druhu mydla je jogurtové mydlo. Reakciou kyseliny mliečnej s hydroxidom sodným vzniká mliečnan sodný, ktorý je jedným z najlepších kožných humektantov (zvlhčovadiel), preto si mydlo našlo fanúšikov medzi mužmi, nosiacimi bohaté brady a fúzy. Mydlo je však určené aj na každodennú starostlivosť o pokožku celého tela, hlavne v lete, kedy dôkladným zbavením vrstvy pot rozkladajúcich baktérií na povrchu tela redukuje potrebu dezodorantov. Pre citlivú pokožku máme jemné nechtíkové mydlo s obsahom nechtíkového oleja. Pre tých, ktorí chcú svoju pokožku jemne regenerovať vyrábame peelingové mydlo s obsahom mletej praženej kávy.

    Voňavé mydlá vyrábame s klasickými prírodnými vôňami – levanduľové so sušeným levanduľovým kvetom, klinčekové, citrusové a rozmarínové, opäť so sušenými rozmarínovými listami.

    Aké máte na vaše mydlá ohlasy od pacientov?

    V rámci doterajšej pokusnej výroby sme mydlá ponúkali zákazníkom našej lekárne a ich ohlasy sú viac ako priaznivé. Stáva sa, že zákazník si kúpi jedno mydlo na skúšku a potom sa vráti a kúpi ďalších päť kusov. Alebo sa príde pochváliť a poďakovať, ako sa mu zlepšil stav pokožky s nejakým problémom. Vtedy viem, že sme vykročili na správnu cestu.

    Čo všetko treba urobiť z pohľadu výrobcu, kým si takýmto mydlom umyjeme ruky?

    Výroba kozmetických výrobkov je upravená európskymi smernicami, ktoré je treba si kúpiť a naštudovať. Potom je treba vypracovať potrebnú dokumentáciu a absolvovať s už hotovými výrobkami potrebné procedúry, aby ste ich mohli zaregistrovať do Európskeho registra kozmetických výrobkov. Je potrebné zrealizovať výrobné priestory a zaučiť pracovníkov, aby ste vyhoveli všetkým zákonným požiadavkám. Samozrejme, musíte mať aj predstavu, čo vlastne chcete robiť, čo si žiada trh a na konci nasadiť všetky marketingové páky, aby vaša zhmotnená predstava mala úspech na trhu. Svet kozmetiky je dnes presýtený najrôznejšími výrobkami, ale myslíme si, že sa nám podarilo nájsť malú marketingovú medzeru, kde presne takéto výrobky chýbajú. Preto sme vytvorili značku Sapotheca – mydlo z lekárne, ktorá v sebe skrýva slová Sapo (mydlo) a Apotheca (lekáreň). Mnohé, dnes už svetové kozmetické značky, vznikli za dávnych čias v lekárňach, my by sme chceli v lekárňach ostať.

    PharmDr. Krchňák našťastie na všetko, čo sa týka výroby mydla, nie je sám, do rodinného biznisu sa zapojila aj jeho dcéra Magda, ktorá zabezpečuje marketingovú podporu, navrhuje napr. obaly mydiel a spoločne rozmýšľajú aj nad rozšírením výroby. Veríme, že sa im tento sen podarí splniť, lebo prísť do lekárne, kde vás privíta taká vôňa ako v lekárni v Šuranoch, je naozaj príjemné.

    Mgr. Magda Krchňáková

    Spracovala: Mgr. Ing. Denisa Ižová

    Foto: autorka