• 24 MÁJA 17
    PharmDr. Beáta Sichrovská: „Môj dodávateľ liekov je pre mňa symbolom korektnosti“

    PharmDr. Beáta Sichrovská: „Môj dodávateľ liekov je pre mňa symbolom korektnosti“

    „Môj dodávateľ liekov je pre mňa symbolom korektnosti“ hovorí absolventka Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, úspešná podnikateľka, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Poprade a aktuálne aj nominantka Slovenky roka 2017 PharmDr. Beáta Sichrovská. Od roku 1993 riadi spolu s manželom rodinnú firmu. Ich podnikanie sa rozrástlo do dnešnej podoby 15 prevádzok, z toho 7 lekární, 2 zdravotnícke prevádzky, 2 súkromné polikliniky a nehnuteľnosti na prenájom, v ktorých zamestnávajú okolo 80 ľudí. Ako im pomáha virtuálne zoskupenie PLUS LEKÁREŇ, či ako hodnotí dlhoročnú spoluprácu so spoločnosťou UNIPHARMA sa dočítate v rozhovore, v ktorom nám prezradila s akými veternými mlynmi musí bojovať nielen lekárnik, ale aj poslanec Mestského zastupiteľstva.

     Odkiaľ pochádzate? Kde ste sa narodili, žili, študovali?

    Narodila som sa na Orave, ale vyrástla som v Poprade. Strednú školu-gymnázium som absolvovala tiež tu a Farmaceutickú fakultu v Bratislave. Ale doteraz žijeme v Poprade.

    Kedy ste začali podnikať a čo vás k tomu viedlo?

    Od roku 1993 sa naša rodinná firma a podnikanie rozrástlo do súčasnej podoby 12 prevádzok , z toho 7 lekární, 2 ďalšie zdravotnícke prevádzky, 2 súkromné polikliniky a nehnuteľnosti na prenájom, v ktorých zamestnávame okolo 80 ľudí. Náš rodinný podnik s manželom sme od úplného začiatku rozbiehali v spolupráci s bankami, ktoré nám vždy, keď sme chceli rozšíriť našu činnosť o ďalšie prevádzky, poskytli bankový úver. Dlhoročný život s bankovými splátkami ma (resp. nás) naučil veľmi zodpovedne hospodáriť. Nikdy sme za sebou nezanechali nesplatené dlhy.

    Veľkým rodinným projektom v roku 2006 (bankový úver na 14 rokov) bola naša 1.poliklinika ADUS v Poprade. Tu sme zažili netransparentnosť pri obstarávaní zariadení a služieb do polikliniky, ako štát nehospodárne narába s verejnými financiami v zdravotníctve. Uvedomila som si , že my, ako súkromný investor, sme vedeli vyšetrovacie zariadenia obstarať za ceny niekoľkonásobne nižšie ako tomu bolo v štátnom sektore. Tieto zistenia a osobná skúsenosť ma natoľko rozhorčili, že som sa rozhodla skúsiť sa zapojiť do verejného života. V roku 2014 som bola zvolená za poslanca Mestského zastupiteľstva v Poprade.

     

    Čo sa týka tých vašich prevádzok, kde všade sa nachádzajú?

    Prvá prevádzka bola otvorená vo Svite, o pol roka neskôr sme ďalšiu lekáreň – Ľubku otvorili v Kežmarku. Momentálne máme 7 lekární. Postavili sme dve privátne polikliniky. Nachádzajú sa vo Svite, v Kežmarku, v Poprade a od minulého roku aj v Ružomberku, tam sme kúpili časť zdravotného strediska po pani magistre, ktorá išla do dôchodku. Odkúpili sme priestory a prevádzkujeme lekáreň, ktorá tam fungovala 20 rokov.

    S pacientom sa treba rozprávať individuálne

    Čo máte rada na svojej práci? Čo sa vám zdá najťažšie?

    Ja som prvých 14-15 rokov svoju profesiu vykonávala úplne naplno denne. Ale posledných 10 rokov sa venujem  riadeniu. Už sa veľmi málo dostanem k pacientovi.

    Za najťažšie považujem v mojej lekárnickej profesii uplatňovanie marketingu. Počas celého nášho rodinného podnikania som sa ako zdravotník nikdy nestotožnila s komercionalizáciou lekárenstva, ktorú súčasná legislatíva umožnila. Mám dodnes morálne zábrany používať klasický agresívny marketing v našich lekárňach. Ten podľa môjho názoru do zdravotníctva vôbec nepatrí! Prežiť v divokom ťažkom konkurenčnom slovenskom lekárnickom prostredí vyžaduje veľké úsilie neprekročiť si stanovené morálne mantinely. Mám za to, že ľudia sa nemajú nabádať na spotrebu liekov. Bohužiaľ, naša súčasná legislatíva to umožňuje. V mnohých krajinách EÚ fungujú regulačné mechanizmy vzniku lekární. U nás nie. Tým, že Slovensko má 3. najnižšiu cenu liekov v EÚ a neregulovaný počet lekární dostáva sa slovenské tradičné lekárnické povolanie na kolená. Prežiť v tak silno komercionalizovanom konkurenčnom a preplnenom prostredí vytvára podľa mňa čoraz ťažšie podmienky pre dôstojný výkon zdravotníckeho povolania lekárnik. Našťastie na Slovensku máme ešte aj dnes dosť kolegov, pre ktorých je ich práca nielen povolaním, ale súčasne aj poslaním. Mnohí z nás sa nedali zlomiť a stále ju vykonávajú srdcom.

    Chýba vám kontakt s pacientom?

    Áno, určite. Na mojom povolaní milujem, keď pacientovi môžem pomôcť odbornými informáciami a radami. Je to úžasný pocit, keď sa pacient vráti a príde vám poďakovať! Toto mi v súčasnosti veľmi chýba, nakoľko posledných 10 rokov sa venujem hlavne riadiacej činnosti.

    Práca lekárničky bola o napĺňaní sa. Keď sa mi stane napríklad,  že som v Poprade v centre a zastupujem kolegyne, je príjemné, keď tí ľudia čakajú  a povedia, že nie, ja chcem ísť k tejto pani magistre. Vždy som zdôrazňovala veľmi individuálny prístup k pacientom. Vždy máme k dispozícií boxy a pacienti pristupujú jednotlivo. Ukázalo sa to aj ako veľká výhoda, pretože s pacientom sa treba rozprávať individuálne. Realizujeme to vo všetkých našich lekárňach.

    „S PLUS LEKÁRŇOU sme od samého začiatku“

    Každá z vašich lekární patrí do virtuálneho zoskupenia PLUS LEKÁREŇ? Ako dlho spolupracujete so spoločnosťou UNIPHARMA?

    So spoločnosťou UP spolupracujeme od roku 1993, od začiatku. Unipharma bola vždy našim obchodným partnerom, posledných 10-11 rokov je našim nosným obchodným partnerom. Vo virtuálnom zoskupení PLUS LEKÁREŇ sme od úplného začiatku. Bolo mi sympatické, že ma oslovil mladý lekárnik, tá jeho húževnatosť, pracovitosť, presvedčenie, ako spojiť osamotených lekárnikov v boji proti sieťam. Hneď ako nás p. minister Zajac oddlžil cez veriteľa, po asi 7-8 rokoch neskutočných dlhov, vtedy nám poisťovne platili 6-7 mesiacov dozadu, tak potom na tom mieste, kde sedíte vy,  už sedeli manažéri, a chodili nám dávať rázne najavo, že majú záujem o lekárne. Mne sa zdalo také prirodzené, že treba niečo robiť, aby sa  osamotení lekárnici spojili a niečo urobili.  Obdivovala som entuziazmus, ktorým sa náš kolega lekárnik do toho pustil. Zdalo sa mi zmysluplné podporiť taký projekt. Máme kolegov, ktorí odišli zo sietí, lebo už ich nebaví pracovať len marketingovo. Komercionalizmus do našej sféry nepatrí.

    Ako by ste zhodnotili spoluprácu s UNIPHARMOU?

    Pozitívne a ukážkovo. Tam ani nie je čo zaváhať. Cením si korektnosť v obchodných vzťahoch. Ak by ste s partnerom nebola spokojná, hľadali by ste iné cesty, možnosti. Tu niet čo, lebo všetko funguje nadštandardne a bezproblémovo. Aj to, koľko rokov spolupracujeme, hovorí samé za seba.

    Čo chystáte v najbližšej dobe?

    Teraz  najbližšia vízia je, že chceme rozšíriť  našu ponuku lekárne Lucka vo Svite a chceme pracovať na projekte internetovej lekárne.

     

    Keď bojujete s veternými mlynmi

    Boli ste nominovaná na Slovenku roka, ako ste reagovali na danú nomináciu?

    Môžem povedať, že som bola ohúrená, zaskočená, dokonca som v prvom momente asi nevedela prísť k slovám, lebo ma to svojim spôsobom aj dojalo. Viete, keď pracujete celé roky, niekedy máte pocit, že bojujete s veternými mlynmi.

    Čo presne predstavujú tieto veterné mlyny v podnikaní či v oblasti lekárenstva a zdravotníctva?

    S veternými mlynmi sme bojovali hlavne pri projekte polikliniky. Kúpili sme si pozemok na inzerát. Máte víziu, že idete vylepšiť zdravotnícke služby a pustíte sa do projektu výstavby polikliniky, zoberiete si úver na 14 rokov. To, čo sme zažili pri nákupe zariadení do polikliniky, až tam som skutočne pochopila, ako sa narába so štátnymi financiami. My sme dokázali obstarať prístroje za niekoľko násobne nižšie ceny. Ďalšia netransparentnosť sa objavila napr. v Poprade pri prvom digitálnom röntgene. Poisťovne nemali záujem uzatvoriť zmluvu. Tam som pochopila, že ide hlavne o kšeft, nie o liečbu. Toto ma rozhorčilo, ale nie profesijne, ale ľudsky. Predstavte si, že ste chorý a na to a na toto nie sú peniaze, pacientovi neschvália výnimku na drahý liek a niekde sa rozhadzujú milióny. Tak som sa rozhodla, že vstúpim aj do verejného života. Chcela som podporiť správnych  a slušných ľudí, taká bola moja predstava. Bola som zahrnutá do kandidatúry a ani vo sne by mi nenapadlo, že ma ľudia zvolia. Zvolili a stala som sa poslancom.

    Ako rozprávate, mali ste v živote veľa prekážok, aj veci, ktoré vás nemilo prekvapili. Kto je vašim oporným bodom?

    Manžel, jednoznačne, on je tá silná osobnosť s víziami a húževnatosťou.  On je ten vizionár, ktorý niečo vymyslí a potom tvrdo pracujeme do detailu, aby sa to aj uskutočnilo.

    Od januára máme novú novelu zákona o liekoch, vidíte v praxi, že by sa niečo zmenilo, že tie nedostatkové lieky už sú k dispozícii?

    Náznaky zlepšenia sú. Ešte sme sa spoliehali na ten 1. apríl, kedy mal začať fungovať emergentný systém, pretože ešte v marci sme neboli úplne spokojní s tým, ako niektoré lieky vieme zohnať.

    Keďže ste členkou zastupiteľstva, aké sú vaše plány alebo vízie, čo by ste chceli navrhnúť, prípadne zmeniť, máte nejaké projekty?

    Úplný ideál by bola transparentnosť v zdravotníctve. Mojim snom alebo cieľom je vidieť to zdravotníctvo aspoň v normálne fungujúcom režime.

    Nič nie je len biele a ani čierne. Aj v tom zastupiteľstve je nás 19 a niekedy treba urobiť kompromis. Nedá sa ísť hlavou proti múru. Niekedy sú potrebné ústupky. Niekedy treba aj ustúpiť a vyhovieť požiadavkám občanov, investorov. Vždy to ale musí byť v rámci morálky a slušnosti.

    Popri tom všetko máte vôbec čas aj na oddych alebo máte voľný čas?

    My s manželom sme naučení tvrdo pracovať. Niekedy si ho ale nájdem. Vo voľnom čase rada relaxujem. Milujem históriu, je to môj koníček a je poučná aj pre dnešné časy. Obľubujem aj slovenský folklór, ale nie som spevák, ani tanečník. Keď už si po psychických stresoch potrebujem oddýchnuť, venujem sa kvetinkám v záhradke alebo si ideme zalyžovať.

     

    Autor: Mgr. Alexandra Pechová