• 23 AUG 18
    MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA: „Naši analytici riešia problematiku degresívnej marže“

    MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA: „Naši analytici riešia problematiku degresívnej marže“

    Téma degresívnej marže je spolu s legislatívnymi zmenami, ktoré vás čakajú najhorúcejším problémom, ktorý ostáva nemenným viac ako 10 rokov. Ministerstvo zdravotníctva sa týmto problémom momentálne zaoberá. „Naši analytici z Inštitútu zdravotnej politiky riešia zložitú problematiku degresívnej marže.“ – prezradil nám v rozhovore nový štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA. V prvej časti rozhovoru sa okrem toho dočítate, aké skúsenosti má ako lekár, ako hodnotí projekt ezdravie či zdravotnú starostlivosť v Trenčianskom samosprávnom kraji.

    MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA                                                                      curriculum vitae

    Štúdium:

    MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD., MBA sa narodil v roku 1958. Štúdium medicíny absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej, Hradec Králové a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, Bratislava. Následne získal atestácie I. a II. stupňa zo všeobecnej chirurgie, ako aj nadstavbovú atestáciu z traumatológie. Absolvoval viaceré školenia a kurzy v odbore chirurgia a traumatológia. V roku 2013 ukončil doktorandské štúdium v odbore chirurgia a dostal titul PhD., v roku 2015 získal titul MBA v odbore– Manažment zdravotníctva.

    Zamestnanie:

    V roku 1984 začal pôsobiť na Chirurgickom oddelení NsP Trenčín. Neskôr tu pracoval ako vedúci lekár JIS chirurgického oddelenia, vedúci lekár Traumatologickej ošetrovacej jednotky. V rokoch 2004 až 2016 bol zástupcom primára Oddelenia úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín a od roku 2016 bol prednostom Kliniky úrazovej chirurgie FN Trenčín. V rokoch 1997 až 1999 pôsobil ako vedúci odboru zdravotníctva Okresného úradu Trenčín. Zároveň je od roku 2012 externým učiteľom na Univerzite A. Dubčeka v Trenčíne, v roku 2016 sa stal poslancom Národnej rady SR.

    Do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR bol vymenovaný Vládou SR s pôsobnosťou od 11. apríla 2018.

    Medicínu ste študovali na Lekárskej fakulte v Hradci Králové a aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako hodnotíte úroveň našich lekárskych, ale aj farmaceutických fakúlt v porovnaní s tými českými?

    V čase môjho štúdia na vysokej škole sme boli jednou republikou, v rámci ktorej boli na jej chod kladené rovnaké požiadavky. Mali sme spoločný východiskový bod určitých kvalitatívnych kritérií, ktorý už v tej dobe bol na vysokej úrovni, o čom bezpochyby svedčil (a je tomu tak dodnes), veľký počet skutočne kvalifikovaných odborníkov ako aj absolventov týchto škôl. Nerád by som porovnával, nakoľko od môjho štúdia už ubehlo pár rokov. Vo všeobecnosti si však myslím, že stále sú naše školy s takýmto zameraním schopné poskytnúť svojim študentom skutočne kvalitné vzdelanie. A ak by sme aj našli na českých školách určité znaky, ktoré možno hodnotiť ako lepšie, nevnímal by som ich ako kritiku, skôr nám môžu slúžiť ako vzor, ktorý máme potenciál úspešne nasledovať a dokonca i vylepšiť.

    Ako by ste zhodnotili s odstupom času voľbu lekárskeho povolania? Čo vám medicína dala a naopak čo vám vzala?

    Častokrát si v rýchlosti dní nestíhate mnohé veci uvedomiť, prídu však chvíle, ktoré sú natoľko silné, že v sebe obsiahnu dôležitosť vzájomnej pomoci a vy si opäť pripomeniete zmysel svojho povolania. Pochopíte ho cez uzdravenie pacienta, šťastie jeho rodiny a blízkeho okolia, ktoré s ním môže aj naďalej prežívať pekné chvíle. Práve na tomto mieste sa dostávame k tomu, čo si moje povolanie vyžiadalo ako svoju daň. Čas. Spomínané chvíle s rodinou, ktoré iným viete prinavrátiť, tak často žiaľ neviete venovať vašim blízkym. Uvedomil som si hodnotu času, vzácnosť spoločných zážitkov a preto som svoju snahu zameral práve skôr na kvalitu ako na množstvo času, ktorý spolu s mojou rodinou trávime.

    Máte nadstavbovú atestáciu z traumatológie, pracovali ste na Chirurgickom oddelení NsP Trenčín aj ako vedúci lekár Traumatologickej ošetrovacej jednotky. Ako by ste zhodnotili vývoj a stav oblasti traumatológie na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ?

    Nemyslím si, že by traumatológia na Slovensku nejako odborne zaostávala za vyspelými krajinami EÚ. Ako veľa ďalších našich traumatológov, aj ja sa zúčastňujem na rôznych aj medzinárodných kongresoch a môžem zodpovedne povedať, že v rámci traumatológie robíme porovnateľný rozsah výkonov. Oblasť, v ktorej bezpodmienečne musíme napredovať, však predstavuje technické vybavenie, ktoré práve zabezpečí čo najefektívnejšie využitie schopností našich zdravotníkov.  Budúcnosť traumatológie na Slovensku je úzko spojená s kreáciou traumacentier, podobne ako to funguje v zahraničí.

    V rokoch 1997 až 1999 ste pôsobili ako vedúci odboru zdravotníctva Okresného úradu Trenčín.  Ako hodnotíte stav zdravotníctva a zdravotníckych zariadení v Trenčianskom samosprávnom kraji?

    Trenčiansky samosprávny kraj je charakteristický starnutím populácie, znižovaním pôrodnosti, zhoršovaním zdravotného stavu obyvateľstva a nedostatočnými kapacitami zdravotníckych zariadení. V oblasti všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zaznamenávame vysoký priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých, ako aj všeobecných lekárov pre deti a dorast. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých dosiahol v roku 2018 takmer 59 rokov (58,69 roka) a priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast takmer 60 rokov (59,93 roka).

    V oblasti špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zubno-lekárskej je situácia o niečo optimistickejšia. Priemerný vek zubných lekárov v roku 2018 dosiahol takmer 55 rokov (54,53 roka). V oblasti špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo je priemerný vek lekárov v roku 2018 takmer 58 rokov (57,58). Starnutie lekárov však postihuje aj iné špecializačné odbory a je to celoslovenský problém a dovolím si poznamenať, že aj problém v rámci EÚ. Riešením nedostatku všeobecných lekárov, ako aj lekárov špecialistov je rezidentský program, ktorý je v gescii Ministerstva zdravotníctva SR.

    V súčasnom období ústavnú zdravotnú starostlivosť v Trenčianskom samosprávnom kraji poskytuje 8 všeobecných nemocníc (FN Trenčín, NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Považská Bystrica, NsP Myjava, Nemocnica na okraji mesta, n.o., Partizánske, NsP Ilava, n.o., NEMOCNICA Handlová – 2. súkromná nemocnica, s.r.o., NEMOCNICA Bánovce – 3. súkromná nemocnica, s.r.o.) a dve špecializované nemocnice (NsP Nové Mesto nad Váhom, n.o. a Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, ktorá však poskytuje zdravotnú starostlivosti výlučne úzkej skupine občanov, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody a preto sa lôžkový fond tejto nemocnice nezapočítava do celkového lôžkového fondu Trenčianskeho samosprávneho kraja). Celkom je pre pacientov v týchto nemocniciach k dispozícií 2 623 lôžok, čo predstavuje 4,4 lôžka na 1000 obyvateľov. Trenčiansky a Žilinský  samosprávny kraj sú v SR jediné dva kraje, ktoré si ponechali nemocnice vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a snažia sa ich zveľaďovať a investovať do ich rozvoja a modernizácie.

    Problémom regionálnych nemocníc v TSK je ich dlhodobo nepriaznivá ekonomická situácia, ktorá je dôsledkom toho, že finančné prostriedky zo zdrojov zdravotných poisťovní sú nedostatočné a nepokrývajú ani ekonomicky oprávnené náklady týchto nemocníc. Nemocnice sa však zapojili do procesu oddlžovania, ktorého podmienkou je aj vypracovanie ozdravných plánov. 

    Na pozíciu štátneho tajomníka MZ SR ste nastúpili 11. apríla 2018. Čo je vašou pracovnou náplňou? Ktoré sekcie máte na starosti?

    Na MZ zodpovedám ako štátny tajomník 1 za sekciu zdravia, ktorá sa organizačne delí na  odbor zdravotnej starostlivosti, odbor ošetrovateľstva, odbor zdravotníckeho vzdelávania, odbor kategorizácie zdravotných výkonov a odbor štandardných preventívnych diagnostických a terapeutických postupov.

    Mojou pracovnou náplňou je riešenie a realizácia úloh ministerstva patriacich do mojej pôsobnosti podľa poverenia ministra;

    – tvorba stanovísk a pripomienok k materiálom na rokovanie vlády, poradných orgánov vlády, Národnej rady Slovenskej republiky, výboru NR SR pre zdravotníctvo a pre ministra;

    – pripomienkovanie návrhov právnych predpisov a interných právnych a riadiacich aktov platných v rezorte zdravotníctva;

    – úplné, správne a včasné sprístupnenie informácie alebo vydanie rozhodnutia o obmedzení prístupu k informácii vo svojej pôsobnosti v súlade s platnými právnymi predpismi;

    Ako hodnotíte projekt ezdravie?

    Do ezdravia je momentálne pripojených 92 % lekární. Zápis ereceptu v praxi funguje, ide do systému ezdravie prostredníctvom webových služieb zdravotných poisťovní, tie následne príslušný erecept zasielajú do systému. Po overení sa tieto informácie zapíšu do elektronickej zdravotnej knižky občana. Viem, že lekárne komunikujú s webovými službami zdravotných poisťovní. Zo strany NCZI je erecept funkčný. Od začiatku roka sa v rámci ezdravia vystavilo takmer 10 a pol milióna ereceptov. Pokiaľ ide o budúcnosť – do 31. 12. 2021 funguje duálny systém, t. j. aj papierová dokumentácia aj ezdravie. Po tomto dátume, za predpokladu, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú pripojení, sa papierová dokumentácia eliminuje.

    Vedenie ministerstva zdravotníctva od roku 2016 spolu s Národným centrom zdravotníckych informácii urobilo mnoho opatrení smerujúcich k tomu, aby bol projekt funkčný, k ezdraviu pristupuje vysoko transparentne a zodpovedne a je zároveň otvorené konštruktívnym odborným návrhom na prípadné vylepšenie systému. Benefity, ktoré  elektronické zdravotníctvo do praxe prináša, sú nespochybniteľné tak pre pacientov, ako aj pre poskytovateľov, vrátane rýchleho prístupu k zdravotným záznamom  a k potrebným informáciám. Ezdravie znamená množstvo výhod oproti doterajšiemu systému a výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov, čo má neoceniteľný význam z pohľadu rýchleho prístupu, a to najmä v situáciách ako je ohrozenie ľudského života, ale aj pri bežnej zdravotnej starostlivosti.

    Ešte za pôsobenia ministra zdravotníctva JUDr. Ing. Tomáša Druckera sa posilnili kompetencie sestrám a pôrodným asistentkám. Po novom môžu predpisovať zdravotnícke pomôcky (zatiaľ len 15 z 5 000 zdravotníckych pomôcok), čo doteraz mohli len lekári. Ako hodnotíte tento krok a aký prínos v tom vidíte? Uvažuje MZ SR o takýchto kompetenciách aj pre lekárnikov?

    Sestry po novom môžu predpisovať zdravotnícke pomôcky, ktoré sú zadefinované v 17 skupinách. Ide teda o skupiny,  v ktorých sa zdravotnícke pomôcky nachádzajú. Samotných pomôcok je oveľa viac (napr. obväzy, vkladacie plienky, plienkové nohavičky, fixačné nohavičky, urinálne vrecká, podložky pod chorých, pomôcky pre autokatetrizáciu, gázové kompresory a ďalšie). Zdravotnícke pomôcky, ktoré sestry po novom môžu predpisovať, boli vyberané na základe kritérií. Prihliadalo sa na to, aby sa odľahčila práca lekárov pri predpisovaní, ďalej aby sa zohľadnili kompetencie sestier – teda rozšírilo sa ich portfólio a zároveň zohľadňoval sa ich rozsah v rámci odbornosti, a dôležitým rozmerom v neposlednom rade bolo zabezpečenie efektívneho vynakladania financií z verejných zdrojov. Pre ministerstvo zdravotníctva je pacient na prvom mieste a ak sa ukáže, že zmeny v systéme fungujú, rezort je otvorení diskusiám o prípadnom ďalšom doplnení zoznamu zdravotníckych pomôcok, ktoré by mohli byť predpisované sestrami. Dôležité je zároveň skonštatovať, že sestry vôbec po prvý raz v histórii môžu predpisovať zdravotnícke pomôcky, čo bolo doteraz nerealizovateľné. Ministerstvo zdravotníctva na príprave vyhlášky spolupracovalo s Komorou sestier a pôrodných asistentiek a predpisovanie zdravotníckych pomôcok sestrami znamená výrazný posun oproti minulosti. Ministerstvo zdravotníctva bude aj naďalej pracovať na tom, aby sme aj spoločne so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a ministerskou sestrou kontinuálne zlepšovali podmienky na prácu sestier a uviedli do praxe ďalšie  konštruktívne zmeny.

    Dnes už sestry a pôrodné asistentky s pokročilou praxou  v zdravotníckych zariadeniach môžu na základe posúdenia lekárom podávať pacientom lieky na tlmenie bolesti s výnimkou opiodných analgetík alebo lieky na zníženie teploty, čo je výrazný posun v porovnaní s minulosťou. Konkrétnym výsledkom zlepšenia podmienok sestier je zvýšenie kompetencií zdravotníckych asistentov. Povolanie zdravotného asistenta sa tak stalo taktiež atraktívnejším aj pre samotných študentov. Tento posun odbremenil sestry  v nemocniciach od určitého typu práce.

    V rámci novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach č. 362/2011 očakávali lekárnici zmeny týkajúce sa postavenia odborných zástupcov. Pôvodný návrh, aby boli odborní zástupcovia zároveň štatutármi spoločností nakoniec neprešiel. Plánuje MZ SR v roku 2018 iným spôsobom posilniť kompetencie lekárnika?

    Čo sa týka lekární, ich odbornosť sme posilnili tak, že odborný zástupca prevezme na seba väčšiu zodpovednosť a bude mať viac kompetencií a povinností. Riadi napríklad príjem a výdaj liekov, objednávanie či ich vydávanie. Cieľom ustanovení tak bolo zvýšiť odbornú fundovanosť prevádzky lekární, ako aj profesionálnu úroveň pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti, čím pacient získal garanciu väčšej odbornosti. Ide o tému, ktorú sme otvorili minulý rok. Keďže vlastníkmi lekární sú na Slovensku rôzne subjekty, museli sme dôkladne posúdiť ústavnosť takéhoto zásahu.

    Čo sa týka zriaďovania a vlastnenia lekární, na Slovensku je táto sféra liberalizovaná. Ako už uviedla aj pani ministerka, ak Slovenská lekárnická komora predloží návrh právnej úpravy na požadovanú zmenu, budeme sa týmto návrhom zaoberať.

    Aký je váš názor na problematiku vlastníctva lekární na Slovensku, kde majiteľom lekárne môže byť aj nelekárnik? V koho rukách by podľa vás mali byť lekárne ako zdravotnícke zariadenia?

    V každom prípade, som presvedčený, že lekárnici sú neoddeliteľnou súčasťou systému zdravotníctva, verím, že naša komunikácia bude vecná, odborná a konštruktívna.

    Prvý legislatívny návrh zavedenia degresívnej marže pre lekárne a distribútorov predložilo MZ SR v novembri 2007 s účinnosťou od januára 2008. Lekárňam a aj distribútorom bola prisľúbená spravodlivá degresívna marža, čo malo v praxi znamenať podľa slov vtedajšieho štátneho tajomníka Daniela Kľačka (SNS) zo 7. lekárnického kongresu 2006, že „verejnej lekárni so základným sortimentom liekov plne alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia sa nezníži zisk z lekárenskej marže.” Napriek tomu, že bola degresívna marža zo strany MZ SR prisľúbená ako spravodlivá (zachovanie celkového objemu marží pri jej znížení pri drahých liekoch a navýšení pri lacných liekoch), spôsobila a naďalej spôsobuje existenčné problémy zvlášť nezávislým lekárňam, ako aj veľkodistribútorom liekov. Od zavedenia degresívnej marže prešlo viac ako 10 rokov, nemala by byť podľa vás spravodlivo upravená? Zaoberá sa MZ SR v súčasnosti týmto problémom?

    Naši analytici z Inštitútu zdravotnej politiky, ktorých máme na MZ SR, momentálne analyzujú výsledky štúdie o vývoji slovenského farmaceutického trhu z pohľadu distributérov a lekární, a to spätne až od roku 2007. Túto rozsiahlu a zložitú problematiku riešia v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky a  Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií. Závery analýzy predpokladáme na jeseň.

    Autor: Mgr. Alexandra Pechová

    Foto: autorka a archív MUDr. Ridoška