• 13 FEB 18
    Lekáreň nie je trhovisko a liek nie je tovar

    Lekáreň nie je trhovisko a liek nie je tovar

    PharmDr. Norbert Chano, lekárne Medea, Vitae a Horná, Nová Baňa

    Tím lekárne Horná – zľava: lekárnik Mgr. Matej Pirháč a sanitárka Hanna Šulganová s PharmDr. Norbertom Chanom

    O vlastníctve lekární, konkurencii a budúcnosti lekárenstva sme hovorili s PharmDr. Norbertom Chanom, lekárnikom zastávajúcim funkciu 2. viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory. Povedal nám viac aj o svojej ceste k lekárňam a prezradil nám, akým koníčkom sa rád venuje, keď nie je za tárou.

    PharmDr. Norbert Chano vyrastal v Hronskom Beňadiku. Detstvo trávil v lekárni. V súčasnosti spolu so sestrou PharmDr. Petrou Sabakovou sa starajú o lekárne Medea, Vitae a Horná. V lekárňach pripravujú aj individuálne pripravované lieky: „Magistraliter je u nás dosť zaužívaný a aj pacienti ho využívajú. Je to jedna z vecí, ktorou sa vieme odlíšiť od lekární, ktoré sú zamerané iba na zisk, a v ktorých sa majiteľom – nelekárnikom zdá, že laboratórium je stratová záležitosť.“

    Konkurencia v Novej Bani

    Pred 3 – 4 rokmi vznikla v Novej Bani štvrtá, konkurenčná lekáreň. PharmDr. Chano hovorí: „V podstate na mesto Nová Baňa by bohato stačila jedna dobre vybavená lekáreň s viacerými výdajnými miestami. Lekáreň, si mohla dovoliť väčšie skladové zásoby a nemuseli by sme fungovať tak, že pacienta niekedy musíme poslať do druhej lekárne, lebo nemáme ten jeho liek v lekárni, v ktorej sa pacient práve nachádza.“

    Obávali ste sa s príchodom novej lekárne konkurencie a pociťujete konkurenčný tlak?

    Obával som sa, že to bude horšie. Ale možno aj vďaka tomu, že máme vybudované dobré meno, zákazníci vedia, že u nás im vždy dobre poradíme a pacient je u nás vždy na prvom mieste. Konkurenčný tlak pociťuje asi každá lekáreň, je to prirodzený jav a neverím, že s ním niekto nebojuje. Na jednej strane konkurencia posúva ďalej, na strane druhej sa mi nepáči, ak konkurencia koná nekalým spôsobom. Konkurencia je vítaný jav v každej oblasti a lekárnik z nej môže ťažiť tak, že sa bude neustále vzdelávať, pracovať na sebe zdokonaľovať sa a nepodľahne konkurenčnému tlaku, ale využije ho vo vlastný prospech.

    V čom spočíva súčasná konkurencia na trhu? 

    Obdobie, keď primárnym hnacím motorom boli zľavy, postupne upadá a pacienti si začínajú uvedomovať, že zľavy nie sú to, čo by mali v prvom rade hľadať. Keď príde pacient do lekárne, u nás neexistuje veta, že liek nemáme. Vždy hľadáme riešenie a zisťujeme, či liek nie je dostupný napr. v našej inej lekárni alebo u distribútora.

    Kam by malo smerovať lekárenstvo? Ako vidíte perspektívu vašich lekární a ich vývoj vzhľadom na maržu či pokračujúcu liberalizáciu systému?

    Marža je v súčasnosti relatívne stabilizovaná, aj keď sa z času na čas objavujú pokusy meniť ju. Bol by som rád, keby napriek predchádzajúcim dlhým rokom liberalizácie došlo k stabilizácii systému a lekárnika ako zodpovedného farmaceuta a zároveň majiteľa a konateľa v lekárni, kde lekárnik už aj z pozície konateľa bude mať možnosť ovplyvňovať fungovanie lekárne ako takej a nielen vykonávať vôľu laického konateľa – keď bol majiteľom lekárne nelekárnik.

    Kam smeruje podľa vás vývoj lekárenstva na slovenskom trhu v porovnaní so zahraničím?

    V závislosti od toho, s akým zahraničím. Maďarsko a Poľsko zišli z cesty liberalizácie lekárenstva a uvedomili si, že lekárne patria do rúk odborníkom. Tam sa skoro približujeme a bolo by dobre, keby sme sa približovali rýchlejšie a viac. Keby si zákonodarcovia uvedomili, že lekáreň nie je trhovisko a liek nie je tovar. Je to špecifický druh tovaru, ktorý musí byť pod dohľadom a v rukách odborníka, tak by sme možno mohli tomu pacientovi ponúknuť oveľa viac ako mu ponúkame teraz. Na druhú stranu liberalizácia, ktorú nám ponúkal západný svet, nie je úplne na mieste lebo liek je veľmi špecifický druh tovaru. Liek má hodnotu zdravotnícku a prináša pacientovi zdravie. Nedá sa na liek pozerať iba ako na objekt obchodovania – keď príde do lekárne pacient, že to prišli chodiace peniaze.

    Čo v súčasnosti vnímate ako najhorúcejší problém v slovenskom zdravotníctve a lekárenstve, ktorý by sa mal čím skôr vyriešiť?

    V minulosti to bol reexport. Najväčší problém v zdravotníctve sú asi nemocnice, ambulantná sféra, kde chýbajú lekári a odborníci, lebo odchádzajú pracovať do zahraničia. V lekárenstve je problémom možno prebytok lekární. Lekární je na náš malý trh príliš veľa. Každá z nich sa snaží prežiť a možno tie, ktoré sú na hrane prežitia skúšajú aj veci, ktoré sú už za čiarou legality alebo etickosti. Ďalší problém, s ktorým sa stretávame, sú neustále klesajúce ceny liekov.

    Čo by podľa vás pomohlo lekárnikom pri ich práci v lekárni, čo sa týka legislatívy?

    Je navrhované napr. zjednodušenie individuálnej prípravy liekov, kde by možno neboli potrebné vstupné kontroly. MZ SR sa vyjadrilo, že by si to vedelo predstaviť. Ďalej lekárnik ako konateľ – možno sa niektorí zodpovední farmaceuti boja čo im táto zmena prinesie , ale myslím, že nie je čoho sa báť. Kolegovia by si mali uvedomiť, že nie je dôležité iba byť zodpovedným farmaceutom na papieri, ale aj prebrať zodpovednosť za lekáreň aj ako zodpovedný farmaceut, aj ako konateľ. Keď niekto príde do lekárne a bude chcieť za krabicu lieku s obsahom pseudoefedrínu a majiteľ – nelekárnik mu povie, že budeš to predávať po jednom kuse postupne celý deň, čo je legálne, ale zodpovedný farmaceut, ktorý bude zároveň aj konateľom si musí uvedomiť , že niekto tú krabicu nekupuje len tak, ale kupuje to s veľkou pravdepodobnosťou za účelom výroby omamných látok.

    V čom je v súčasnosti rozdiel medzi lekárňou, ktorú vlastní (myslím aj lieky, nielen objekt) lekárnik a nelekárnik – pre pacienta?

    Som farmaceut. Neviem ako nelekárnici vnímajú lekárne, ale keď si predstavím, že by som šiel prevádzkovať reštauráciu, tak za účelom zisku. Všetky náklady spojené s vytváraním zisku by som pokladal za zbytočnú záťaž a znižovanie môjho zisku. Viem si predstaviť, že nelekárnik sa na lekáreň pozerá cez peniaze a zodpovedný farmaceut musí mať ťažkú úlohu obhájiť nevyhnutné výdavky ako sú vstupné kontroly či nové prístroje. Ja, ako lekárnik, to viem ľahšie a rýchlejšie pochopiť. Ďalší uhol pohľadu je možno aj ten, že u nás v lekárni neriešime cenu lieku, ktorý potrebujeme zohnať pre pacienta. Aj keď pacient potrebuje liek za euro, tak ho zháňam hoci aj hodinu, ak je to potrebné. Ako majiteľ – nelekárnik by som to lekárnikovi asi nedovolil a kázal mu, aby radšej takého pacienta poslal do inej lekárne a vybavoval ďalších.

    Aktuálna téma – ezdravie 

    Čo čakáte od zavedenia ezdravia? Myslíte si, že je to pozitívum pre slovenské lekárenstvo alebo sa obávate nejakých problémov, ak áno, akých?

    Výhodou v porovnaní so zahraničím, napr. s ČR je, že u náš sú lekárne pripravené na ezdravie a mnohí z nás už fungujeme na elektronickom zdravotníctve či už formou čiarových receptov Dôvery alebo VšZP. Je smutné, že ezdravie sa na začiatok scvrklo iba na eRecept. Ale na druhej strane spustiť všetky moduly naraz, by bolo komplikované a mohlo by viesť k veľkým problémom. Lekárne sú na elektronizáciu pripravené lepšie ako samotné NCZI. To samé ešte nevie, čo sa môže vyskytnúť a čo môže nastať. Myslím si, že v konečnom dôsledku bude mať ezdravie pre lekárne len pozitívne vplyvy a aj ja hľadám len pozitíva, akými sú minimalizácia čiernej preskripcie, fiktívnej preskripcie alebo minimalizácia zanášok na ambulancie. Problémy sa môžu vyskytnúť pri všetkom, s tým treba rátať. Určitá komplikácia nás čaká ešte o rok neskôr, keď od roku 2019 budeme musieť aj overovať pravosť liekov.

    Lekárnická distribúcia UNIPHARMA pôsobí na trhu už 25 rokov. Od kedy ju registrujete a spolupracujete s ňou vy?

    Pamätám si, ako začala fungovať UNIPHARMA. Bolo to len pár nadšencov, ktorí možno rozvážali na začiatku lieky na svojich autách, ale vypracovala sa tam, kde je teraz. Je to obdivuhodné a registrujem ju od začiatku fungovania našej lekárne. Je pre nás jeden z najdôležitejších dodávateľov a distribútorov liekov a partner, na ktorého sa môžeme spoľahnúť.

    V roku 2007 časopis Lekárnik priniesol s vami rozhovor, ktorý bol zameraný na váš koníček, aikido. Venujete sa mu ešte?

    Aikido stále aktívne cvičím. Pridružilo sa k tomu viac koníčkov, ale ťažko si hľadám čas. Mám rád turistiku – Liptov, Jánošíkove diery, jazdíme s manželkou a synom na koni, radi sa plavíme na lodi a pred tým ako sme mali dieťa, sme sa chodili potápať aj s cestovnou kanceláriou Pharmaeduca a keď syn vyrastie, plánujeme to znovu.

    autorka: Mgr. Ing. Denisa Ižová

    Foto: autorka a archív Dr. Chana