• 13 APR 17
    „Emergentný systém má byť poslednou voľbou a my budeme vyhodnocovať, či nie je zneužívaný“

    „Emergentný systém má byť poslednou voľbou a my budeme vyhodnocovať, či nie je zneužívaný“

    Bývalý lekárnik a inšpektor Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a od minulého roka generálny riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky PharmDr. PhDr. Matej Petrovič nám v rozhovore priblížil ako sa postupovalo pri vytvorení novely zákona o liekoch, čo sa bude ešte novelizovať, aké projekty má Ministerstvo zdravotníctva za sebou a ktoré ešte len pripravuje. „Aby to hlavne bolo celé o farmaceutoch“ – hovorí o pripravovaných zmenách v zákone o liekoch 362/2011. Otvoril aj tému účasti farmaceutov na vlastníctve lekární a iné pripravujúce zmeny týkajúce sa lekárenskej starostlivosti. Na nasledujúcich stranách sa vyjadril aj k otázkam emergentného informačného systému, E-health systému či zákazu výdaja liekov v ambulanciách. Profesionálna kariéra otca PharmDr. PhDr. Mateja Petroviča bola úzko spojená so spoločnosťou Uipharma – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, v ktorej PharmDr. Pavel Petrovič pôsobil od 1. septembra 1998 do 30. júna 2011 na pozícii obchodného riaditeľa.

    Odkiaľ pochádzate a kde ste študovali?

    Narodil som sa v Nových zámkoch, ale celý život žijem v Bratislave. Študoval som tu aj osemročné gymnázium. Keď som sa rozhodoval, kde pôjdem na vysokú školu, lákala ma medicína. Zvažoval som jej štúdium, ale nezobrali ma. Na farmáciu som však prijímacie pohovory urobil. Dnes to neľutujem a určite by som nemenil. Farmácia mi samozrejme bola vždy blízka, pretože obaja rodičia sú farmaceuti. Po mne začali študovať farmáciu aj brat s bratrancom. Sme taká farmaceutická rodina.

    Vaša prvá pracovná skúsenosť po ukončení štúdia bola v lekárni?

    Áno. Ukončil som farmáciu a začal som pracovať v rodinnej lekárni na Dlhých dieloch v Bratislave. Päť rokov som tu pracoval a popri práci som študoval manažment. Potom som sa zamestnal v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.

     

    Boli ste vymenovaný za generálneho riaditeľa Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR 20. júna 2016. Čo je vašou pracovnou náplňou?

    Mojou pracovnou náplňou je riadenie odborov: odboru farmácie, ktorého činnosť poznám ešte zo skúseností zo ŠÚKL, odboru kategorizácie a cenotvorby, čo je pre mňa nová oblasť. Ide hlavne o manažment poradných orgánov ministra pri kategorizácii – komisií, rád a odborných pracovných skupín. Ďalej sú to úlohy nad rámec rutinných činností: novelizácia zákonov, predsedníctvo Slovenskej republiky v rade EÚ alebo vytvorenie nového odboru pre hodnotenie zdravotníckych technológií.

     

    Môže podľa vás za nedostatok liekov najmä reexport?

    Ako som už uviedol, téme nedostatku liekov som sa venoval už počas pôsobenia na ŠÚKL. Pre reguláciu vývozu sme mali údaje o dovoze, spotrebe, ale aj plánovanom, či uskutočnenom vývoze liekov. Preto jednou z úloh novely bola aj regulácia vývozu. V zmenách sme však riešili aj celkovú dostupnosť liekov pre pacientov, tzv. emergentný systém a v neposlednom rade sme museli reflektovať na pripomienky Európskej komisie k vtedajšej legislatíve.

     

    V januári 2017 MZ SR vyhlásilo, že v súčasnosti majú lekárne a pacienti k dispozícií 90% liekov, ktoré chýbali na konci roka 2016. MZ SR situáciu monitoruje na dennej báze, aké sú výsledky dnes po troch mesiacoch účinnosti  novely zákona o liekoch?

    Ako bolo prezentované na tlačovej besede, my máme hlásenia od Slovenskej lekárnickej komory. V októbri 2016 bol istý počet hlásení a my sme zhodnotili, že v januári 2017 bolo hlásených liekov v priemere sedemkrát menej. Vnímali sme to ako výrazné zlepšenie. Nedostupnosť liekov sa hlási stále menej. Keď sa pozriem na čísla v polovici marca, dá sa povedať, že hlásenia o nedostatku už takmer nedostávame. Pretrváva problém len s jedným produktom, ktorý aktívne riešime.

     

    Emergentný systém je posledná možnosť

     

    Budú môcť emergentný informačný systém využívať aj nemocničné lekárne, keďže nemajú k dispozícií recept, ale len objednávku z oddelenia nemocnice? Aké budú dopady novely zákona o liekoch na objednávanie nemocničnej lekárne?

    Emergentný systém by mal fungovať len ako poistka. Nevnímali sme, že by bol nedostatok liekov aj v nemocniciach, takže sme riešili len verejné lekárne a reexport kategorizovaných liekov. Ak aj nemocničné lekárne pociťovali nejaký nedostatok liekov, tak už od januára by mali cítiť tiež zlepšenie. Ale emergentný systém bol vymyslený na predpisy, nie na objednávky či výdajky. Je to len na predpis/recept, ani nie na výpis z lekárskeho predpisu. Emergentný systém je len posledná možnosť. Lekárnici, nemocniční aj verejní sa musia naďalej snažiť lieky objednávať štandardným spôsobom. Vytvoril sa síce emergentný systém, ale na druhej strane  nepopierame fungovanie distribúcie tak, ako tomu bolo doteraz.  Lekárnik si musí vedieť zazmluvniť toľko distribútorov, aby lieky vedel dostať  štandardným spôsobom a mal s nimi také vzťahy, aby ich dostával tak ako má.

     

    Nemocniční lekárnici budú teda aj po zavedení emergentného informačného  systému lieky objednávať tak, ako tomu bolo doteraz?

    Áno.

     

    Očakávate komplikácie s využívaním emergentného systému? Ak áno, aké a ako ich budete v prípade, že nastanú, riešiť?

    Využitie emergentného systému je v podstate na lekárnikovi. On ho buď spustí alebo ho nespustí. Budú určite prípady, kedy sa to ani nebude dať.  Keď si lekárnik spustí emergentný systém, musí byť distribútorovi k dispozícii 48 hodín, aby liek mohol prevziať. Čiže lekárnik, ktorý má cez víkendy alebo sviatky zatvorenú lekáreň, emergentný systém spustiť ani nevie. Musí sa pokúsiť liek objednať štandardne.

    Emergentný systém má byť tá posledná voľba a my budeme vyhodnocovať, či ten systém nie je zneužívaný. Má fungovať pre to, aby pacient dostal svoj liek, ale na druhej strane pokiaľ by mal byť zneužívaný, tak ho potom možno budeme musieť korigovať. Budeme to sledovať.

     

    Aby to celé bolo o farmaceutoch

     

    MZ SR chystá aj v roku 2017 opäť novelizovať zákon o liekoch. Čo je hlavným cieľom tohto návrhu a aké zmeny sa chystajú?

    Prvým krokom ešte v minulom roku bol zákon o reexporte. Keď už bol hotový, pustili sme sa do zákona o kategorizácií, kde hlavnou témou je vstup inovatívnych liekov do systému kategorizácie, a zároveň však chrániť prehnané čerpanie verejných zdrojov. Ide hlavne o to, aby mal slovenský pacient lepší prístup k inovatívnym liekom. Na tom sa stále pracuje. Teraz sme opäť otvorili zákon 362/2011. Sme ešte niekde na začiatku. Vytvorili sme pracovnú skupinu a budeme sa venovať nariadeniu o klinickom skúšaní. Pridali sme k tomu aj zmeny, ktoré by sa týkali  poskytovania lekárenskej starostlivosti.

     

    Budú sa teda meniť aj ustanovenia týkajúce sa lekárenskej starostlivosti, čo konkrétne?

    Základom pracovnej skupiny je SLeK, ŠÚKL a MZ SR. Najdôležitejšími bodmi ohľadom lekárenskej starostlivosti, ktorými sa budeme zaoberať v novelizácií zákona o liekoch sú:

     

    1. Kvalifikácia a povinnosti odborných zástupcov – aby mal štatút odborného zástupcu v lekárňach profesionálnejšiu úroveň
    2. Vlastnícke vzťahy v lekárňach – hovoríme aj o vlastníctve lekární, resp. o účasti farmaceuta na vlastníctve lekárne
    3. Úprava ustanovení pre nemocničné lekárne
    4. Nová vyhláška správnej lekárenskej praxe

     

     

    Lekár výdajom liekov v ambulanciách takýmto konaním porušuje § 138 ods. 21 písm. t) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Nie je tajomstvom, že sa to ale deje. Aký je váš názor na výdaj liekov v ambulanciách?

    Výdaj liekov musí byť vykonaný v lekárni a odborným personálom. V tomto prípade to nie je lekár, ale lekárnik, kto má lieky vydávať. Som striktne proti výdaju liekov v ambulanciách, liek má byť vydaný v lekárni lekárnikom. Pacient, keď potrebuje odbornú informáciu o lieku, tak ju od lekárnika aj dostane. Lieky do ambulancie nepatria.

     

    Čo vnímate ako najväčší súčasný problém v zdravotníctve a liekovej politike?

    Trend zvyšujúcich sa nárokov úhrady liekov na verejné zdroje. Vnímam  stále zvyšujúcu záťaž na verejné zdroje. Snažíme sa sem dostať inovatívne lieky. Musíme sa stále pozerať na to, na čo štát má. To je podľa mňa problém, ktorý stále narastá a regulácia musí byť na správnych miestach. Ak sa sem pustia  inovatívne lieky, musia sa nejakým spôsobom posúdiť staršie lieky a musí sa niekde nájsť tá hodnota za peniaze.

     

    Čo by ste odkázali našim čitateľom?

    To, čo som už spomínal, že ministerstvo pripravilo legislatívu, ktorá by mala lekárnikom výrazne uľahčiť zabezpečenie liekov pre svojich pacientov. Neznamená to však, že lieky budú od nového roka prichádzať do lekární samé. Aj keď viem, že je to miestami náročné a že čas strávený objednávaním liekov by mohol farmaceut využiť zmysluplnejšie, lekárnici by nemali poľavovať v snahe získať lieky štandardným spôsobom z veľkodistribúcie a emergentný systém využívať, až ako poslednú možnosť. A tiež, že v spolupráci so SLeK a ŠÚKL chceme zlepšiť, skvalitniť a sprofesionalizovať aj lekárenskú starostlivosť. Povýšiť úlohu farmaceuta v lekárenskej starostlivosti. Radi by sme lekárenskú starostlivosť posunuli dopredu, aby sa stala profesionálnejšou a aby to celé bolo hlavne o farmaceutoch.

     

    autor: Mgr. Alexandra Pechová