• 16 JÚNA 17
    doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD.: „Lekáreň by mal vlastniť lekárnik“

    doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD.: „Lekáreň by mal vlastniť lekárnik“

    doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD.

    Štúdium:

                 medicínu absolvovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

                 titul PhD. v odbore verejné zdravotníctvo získala v roku 2005 na Trnavskej univerzite, FZaSP.

                 špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína absolvovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave

                 docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce

    Zamestnanie:

                 v roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava.

                 ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko.

    Pred nástupom do funkcie štátnej
    tajomníčky MZ SR:

                 pôsobila ako lekárka na I. Internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na Poliklinike cudzokrajných chorôb.

                 zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva
    a sociálnej práce Bratislava.

                 má za sebou bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť doma aj v zahraničí.

                 Do funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva zdravotníctva SR bola vymenovaná Vládou SR s pôsobnosťou od 14. apríla 2016.

                 Je vydatá a má jedno dieťa.

     

     

    „Nie je správne, aby nelekárnik vlastnil lekáreň“ povedala pre časopis Lekárnik doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR, odborníčka na tropickú medicínu a lekárka z  I. internej kliniky Dérerovej nemocnice na bratislavských Kramároch. V prvej časti rozhovoru sa dozviete v akom stave je zavedenie dlho očakávaného eHealth – systému, čo všetko sa bude ešte novelizovať v roku 2017 a aký liek by dokázal vyliečiť slovenské zdravotníctvo.

    Na pozíciu štátnej tajomníčky ste nastúpili v minulom roku, 14. apríla 2016. Čo vás najviac prekvapilo na stave slovenského zdravotníctva? Čo by ste chceli naozaj zmeniť?

    Prekvapila ma istá nečinnosť, až statickosť v slovenskom zdravotníctve. Prišla som preto s cieľom pomôcť rozhýbať, rozmútiť tie stojaté vody.

     

    Budeme vám držať palce. Ako by ste zhodnotili rok na tejto pozícii?

    Zaujímavý. Úžasná skúsenosť, veľmi náročný, pracovne som bola extrémne vyťažená, ale dúfam, že sa nám podarilo aspoň niečo dobré urobiť. Považujem za významný krok napríklad novelizovaný Zákon o lieku, ktorý zabezpečil pacientom dostupnosť liekov na Slovensku. Naša krajina trpela dlhodobou nedostupnosťou mnohých liekov. Z toho dôvodu sme pripravili novelu, ktorej benefity sú nespochybniteľné – problém s nedostupnosťou liekov prestal existovať. Jasné pravidlá a hrozba vysokých sankcií priniesli výsledok, že dnes pacienti v lekárňach lieky nájdu, prípadne sú im dodané v najkratšom možnom čase.

     

    Čo je vašou pracovnou náplňou na pozícii štátnej tajomníčky Ministerstva zdravotníctva SR?

    Na ministerstve zdravotníctva mám na starosti 2 sekcie. Sme tu dvaja štátni tajomníci, pán profesor Špánik a ja. Ja mám na starosti sekciu zdravia. Tam patrí vzdelávanie, odbor ošetrovateľstva, katalóg výkonov, zdravotná starostlivosť, čo je mne extrémne blízke, pretože mám skúsenosti z terénu. Druhou sekciou je odbor farmácie a liekovej politiky, kde prvý problém, ktorý sme riešili, bola nedostupnosť liekov. Pred minuloročnými voľbami som si povedala, že ak by som dostala šancu ísť na ministerstvo zdravotníctva, problém s nedostatkom liekov v lekárňach by som chcela riešiť ako jeden z prvých. V rámci sekcie farmácie mám na starosti farmáciu, samozrejme vstup nových liekov v rámci kategorizácie a všetko, čo s tým súvisí, všetky procesy. Zriadili sme  na ministerstve v rámci sekcie farmácie nový odbor, health technology asessment – HTA. Máme teraz otvorenú novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby sme boli schopní dostať lieky na slovenský trh, a to hlavne inovatívne a dobré lieky. Aby sme našli rozumnú cenu medzi inováciou a pridanou hodnotou lieku a ceny lieku. Väčšinou sú lieky extrémne drahé a nemôžeme si ich dovoliť. Je potrebné mať pravidlá na to, aby ste vybrali ekonomicky efektívny liek, zároveň účinný a aby ten liek fungoval. Aj kvôli tomu je zriadená HTA skupina, aby sme toto dokázali urobiť a v rámci toho aj novelizujeme spomínaný zákon, aby sme našli nejaký spôsob ako dostať inovatívne lieky k nám na Slovensko.

     

    Nesúvisí s týmto aj stretnutie krajín V4, kde delegácia MZ SR pod vedením štátneho tajomníka Stanislava Špánika v dňoch 2. a 3. marca 2017, podpísala „Memorandum o spolupráci“ v oblasti objektívneho a primeraného oceňovania liekov?

    Áno súvisí, podpisovali sme memorandum ohľadom spoločného nákupu liekov pre krajiny V4. Nové inovatívne lieky sú drahé a ako ich dostanete? Ako vyberiete tie, ktoré majú skutočne nejakú pridanú hodnotu pre nás? My Slováci sme malý päťmiliónový trh, to nikoho samozrejme nezaujíma. Hľadali sme preto spôsoby na medzinárodnej úrovni, či už Minister zdravotníctva SR JUDr. Ing. Tomáš Drucker v Sofii, ďalšie pokračovania v Bukurešti, teraz chodí riaditeľ odboru hodnotenia zdravotníckych technológii MVDr. Mgr. Peter Mrva, MPH alebo prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc. na tieto stretnutia, aby sme my, chudobné krajiny, našli nejaký spôsob spoločného vyjednávania o nákupe liekov za rozumnú cenu. Lebo samozrejme keď ste päťmiliónový trh, tak s vami obchodujú inak ako keď ste trh desiatok, sto miliónov ľudí. Čiže aj na medzinárodnej úrovni si všetci uvedomujeme, že musíme niečo robiť, aby sme dokázali dostať inovatívne lieky sem k nám.

    Keď sa diskutuje o získaní inovatívnych liekov nemožno opomenúť dekategorizáciu liekov. Čo podnikne v tomto smere Ministerstvo zdravotníctva SR?

    Proces dekategorizácie je veľmi komplikovaný a veľmi otázny.
    Je 146 liekov, ktoré sme mali pozrieť, či sú nákladové, efektívne, či nie sú zbytočné, či nás to nestojí veľmi veľa peňazí. My sme v rámci sekcie farmácie – pán doktor Petrovič a jeho ľudia, urobili veľký kus práce spolu s Asociáciou farmaceutického priemyslu. Všetci sme spolupracovali. Všetky lieky, ktoré nám dal inštitút finančnej politiky, sme vyhodnotili, či tie lieky majú miesto pre slovenských pacientov, či sú účinné, či sú ekonomicky efektívne. A vyšlo nám z toho, že asi žiadne z týchto liekov nechceme a ani nemôžeme dekategorizovať, lebo na tieto lieky sú nadstavení pacienti, náhrada tam väčšinou nie je. A na prvom mieste pred ekonomikou má byť  vždy pacient. A my nechceme ohroziť pacienta tým, že nedostane liek, ktorý potrebuje. Takže samozrejme prehodnocujeme aj lieky, ktoré sú zakategorizované, či sú ekonomicky efektívne, či ich používanie je v poriadku.

     

    Na Slovensku, bohužiaľ, môže lekáreň vlastniť aj „nelekárnik“. Plánuje MZ SR otvoriť problematiku vlastníctva lekární a urobiť potrebné zmeny napr. po vzore Maďarska, kde lekárnik musí mať podiel na vlastníctve lekárne 51 %?

    Môj osobný názor je, že nie je správne, aby nelekárnik vlastnil lekáreň. Neviem, či pôjdeme úplne po vzore Maďarska, ale je to v rámci riešenia, aby sme, nemôžem povedať vrátili lekárne do rúk lekárnikom, ale aspoň zvýšili podiel lekárnikov na vlastníctve alebo na tom, čo sa s tými lekárňami deje. Ja si myslím, že to je legitímne, „ja som študovaný lekárnik, som v tom odborník, teda ja by som mal byť asi ten, ktorý dokáže rozhodovať, riadiť si lekáreň.“ Aj kvôli tomu je Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach stále otvorený, sú tam pracovné skupiny založené na širšej báze a aktívne komunikujeme, či nebude mať lekárnik nejaký spolupodiel na vlastníctve lekárne.

    V súvislosti s touto témou, vlastníctvom lekární, podala napr. SLeK návrh na ministerstvo zdravotníctva?

    Oni sú členmi pracovnej skupiny, ktorá toto rieši. Čiže my máme návrhy a v rámci pracovných skupín komunikujeme s mnohými zainteresovanými subjektmi.

     

    Aj v kontexte predchádzajúcej otázky, dôležité z pohľadu lekárnikov je aj to, aby sa posilnilo postavenie lekárne ako zdravotníckeho zariadenia. Lekáreň by mala navždy zostať miestom, v ktorom odbornosť dominuje a vyhráva nad obchodnými a marketingovými praktikami. Niektoré stále platné legislatívne normy z minulosti však toto smerovanie oslabujú a posilňujú skôr snahy o maximalizáciu zisku v lekárňach, najmä pre majiteľov sietí lekární. Pani docentka, posilní sa postavenie lekární ako zdravotníckeho zariadenia? Akým spôsobom?

    To je tiež v Zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach – správna aplikačná prax. Chceme zvýšiť vážnosť lekárnikov, aby to nebolo len o tom, že mi niekto podá liek. Sú to ľudia, ktorí sú vysoko vzdelaní, skutočne vedia farmakokinetiku, farmakoekonomiku, vedia o tom lieku povedať dostatočné množstvo informácii a ja si myslím, že treba využiť ich extrémne veľký vedomostný potenciál, aby dokázali pomôcť pacientovi, ale aj lekárovi.

    …..

    Celý rozhovor si môžete prečítať v júnovom čísle časopisu Lekárnik.

    spracovala: Mgr. Alexandra Pechová

    Foto: autorka a archív doc. Kalavskej a MZ SR